ZrutaZruta, y, m. = veliký, vysoký, zrostlý člo- věk, velikán, obr, ein hoher Mensch, ein Un- geheuer (Nz.). Slov. Chlap jako zruta. Slov. Bern. Ľud náš báji, že hradby Tatier oby- dlené sú zrutmi pokolenia obrovského. Phld. IV. 249. Zruta detský hrdý domov kráča. Sldk. 555. Chlap zruta (jako obr). Poř. Zátur. Vz Zruták. — Z., y, f. = nesmírné množství, eine ungeheuere Menge. KB., Dch., Loos. Leč ta pravda kosmo na ně hledí, na zlou se jim mění na zrutu (moles). Sš. Snt. 53. Jaký to rozdíl mezi chrámy benátskými a mezi touto gothickou zrutou. Koll. III. 211.