2. Žal
2. Žal, e a u (zastr. žal, a), m., na Slov. žial', das Leid. Na Ostrav. žol. Tč. Zomreli děti vo žiali a rodičovia od hanby. Mus. Ž. míti; Žalem se trápiti. Us. Neskláněj šíje k malomyslnému žaľu; Ž. naplniti; Žalu slzou lehčiti. Dch. Ž. srdce rvoucí, herzzer- reissender Schmerz. Dch. Veľmi citlivý to bol pohyb národnieho žiaľu. Phld. IV. 527. Mamulenko moja, žale mia dochoďá, ti moji frajeři všetci mia odchoďá; Má moja ma- mička veliký žal, že sa jej synáček do vojny dal; Těžký žal rodičům i mně udělali. Sš. P. 272., 570., 583. Dve srdenka v žiaľe sa rozlialy. Mt. S. 874. A čo by sa sišli zo sveta pisári, ver by moje ťažké žiale ne- spísali; Sluboval si, že ma vezmeš, že ma nenecháš a teraz ma zarmútenú v žiaľi za- necháš; Keby lem ručku dac, nebulo by na žaľ, keby ho pan farar milovac nekázal; Jaký to velký žiaľ na mojom srdiečku; Nech ludia nevraviá, že ja v žiali žijem. Sl. sp. 120., 144., 196., 209. Spievaj si, dievčatko, nerob si srdcu žiaľ; Pramen žiaľu velikého tečie z srdca nevinného; To moje srdiečko musí sa rozpustiť od velkieho žáľa; A milá v hlbokom žiali zaplakala; Dobre jej od žiaľu srdiečko nepukne. Sl. ps. 9., 32., 112., 126., 278. Plače, dobre mu tam žiaľ srdce neskruší. Č. Čt. I. 207. Ťažko mi je nermútiť sa, srdce žiaľ prerýva. Ib. 267. Zvädla mi od žiaľa dobrá máti moja. Ib. 276. Poduj, ty větríčku, podujže na skále, azdajže od- duješ z môjho srdca žiale; Ani neviem, kde som, ani neviem, čo som; od veľkého žiaľu zaplakala by som; Žiale moje, žiale, šak ste m' zaujaly nie z jednoho boku, ale z každej strany; Jajže, milá, či ti nie žiaľ, keď pohliadneš, kde som ležal? Jakže by mi nebolo žiaľ, keď si v mojom srdci ležal!; Láska, láska zlá, nedobrá, nie každá ju panna pozná; ktorá panna je v ľúbosti, tá má žiaľu v srdci dosti. Sb. sl. ps. II. 1. 29., 44., 73., 128. Od veľkého žiaľa skočím do Dunaja. Sb. sl. ps. II. 1. 94. Stálá žalosť krotí divý žal. Shakesp. Tč. Presmutná no- vina, čo pre žiaľ robiti ?; Nie pre to si zpievám, by vesela bola, ale pre to zpievám, by žiale zabola; Milý moj, nečiň že mi žiaľu, milovala by ťa, ale mi nedajú; Opytuj sa ho, ak sa má? či je v tom žiali, čuo som já?; Žiale moje, žiale na mojom srdečku, snim (sejmi) že mi jich, Bože, aspoň polo- vičku; Moj milý sa chváli, že ma nachal v žiali; ništ sa, milý, nechval, ni mi je velký žiaľ; Jako sa mi časy friško pominuly, len mi veliký žiaľ za sebou nechaly; Ach srdečko moje, čo ma tolko bolíš? ažda sa mi nikdy v žiali neukojíš?; Narobila žiaľu svojmu frajerovi; Nebola som s milým ani na slo- víčku, jaký to velký žiaľ na mojom srdečku; Veť je to žiaľ velký, keď sa odoberá frajer od frajerky; Už je nám, šuhajko, na roz- lučováňú, podajme si rúčky v tomto velkom žiaľu; L'úbosť, Bože, ľúbosť, kde sa dva milujú, ale tam větší žiaľ, kde sa rozlučujú; Žiaľ ma, mamko, došiel, frajer mi k inšej šiel. Dievčičko, čo ťa doň, jeden dnu, druhý von; Žiaľu, Bože, žiaľu veť ho já mám vela, veť ho já mám vela, že som bez fra- jera; Nic vetšího žiaľa, jako ho děvča má, keď ho frajer nechá; Od velkého žiaľu snad zhynúti musím; Vesel mi je, vesel, kým mi prijde jeseň a keď mi prijde jar, na muoj veliký žiaľ; Už ideme zo sobáša, nalej, mamko, oldomáša. Ver by ho naliala, ne- muožem od žiaľa; Není tej pšenice, v kterej kúkol není, není stav manželský, v kterom žiaľu není; Brat sa mi oženil, sestru nehal v žiaľu; Má žiaľ v srdečku, žiaľ v srdečku velký od jeho frajerky, že ho zanechala, nevernica celky; Neplač, dievča, neplač, nerob si srdcu žiaľ, vela vody ujde, pokým já prijdem k vám. Koll. Zp. I. 22., 61., 103., 111., 113., 114., 118., 137., 157., 172., 176., 192., 193., 212., H. 223., I. 229., 242., 256., 289., 361., 394. (Tč.). Klam je krátký, dlouhý žal. Us. Prešiel rôček aj žiaľ z očiek (po roce na zemřelého zapomínají). Btt. Sp. 91. Jej srdce žialom puká. Ib. 103. Jednemu som ruku dala a druhý má žiaľ a tretímu som pravila, že nepojděm zaň. Sš. P. 317. Slzy, plač je od žiaľa. Hdš. Šlb. 52. Ne- možno jej hovoriť od žiaľu. Zbr. Lžd. 97. Pesničky moje, načo vás spievam, keď vás nikto nepočúva? Ja žiale svoje vo vás roz- sievam a tieto osúd rozdúva. Čjk. 23. Ach jaj, je to žiaľ, ked si ma tak zanechal! Sl. ps. 348. Plače, dobre mu ta (tam) žiaľ srdce nezkruší. Chlpk. Sp. 17. Nech sa žiale naše tratia! Syt. Táb. 302. Bodaj bola v takom žiali, jak som teraz ja; Od velkýho žiaľa skočím do Dunaja. Šl. p. Šf. I. 85., II. 57. Aby teba nebolo, už by som i sama bola uvädla od žiaľu. Dbš. Sl. pov. VII. 45. Kdo má deti, má žiaľ, kdo má statok, má škodu. Zátur. Spievaj si dievčatko, nerob si srdcu žiaľ; poteší ťa Pánboh, nenazdáš sa, odkiaľ ; Nechal si ma, nechal, v žiali postavenú a ty si zaletel za horu zelenú; Či ti, milý, neni žiaľ? Rozpomeň sa na tie sľuby, čos' mi sľuboval. Sl. spv. I. 1., III. 102., IV. 144. — Ž., adv. = líto, žel, leid. Žal mi toho. Us. Nebyl by mi tě žal, dybys mi byl umřel, ale je mi tě žal, žes mi vypo- věděl. Sš. P. 354. Čeho ti je žiaľ? Či ve- nočka zeleného či prstienka srieberného? Ht. Sl. 225. Ale mi milej (gt.) žal. Brt. P. 142. Žel mi je za tebou. Zpěv. I. 6. Nieje mi žiaľ koníčkovej podkovy, ale mi žiaľ mojej mladej podoby. Sl. sp. 178. Bylo mi ho žôl. Na Ostrav. Tč. Letela pávička ponad čierne hory, odpadlo jej pierko do zelenej trávy; nie mi je žiaľ pierka, že padlo do trávy, žiaľ mi je milého, že je v cudzom kraji. Sb. sl. ps. II. 1. 63. Žiaľ mi je na veky za tebou (tebe). Koll. Zp. I. 6. Paní mámo, peknú dceru máte, prečo si ju doma nechováte? Žiaľ! Koll. Zp. L 389. Ide Marfa. Žiaľ videť ubohú! Zbr. Lžd. 35. Riekni mu, že mi je žiaľ umierať. Phld. IV. 526. Žiaľ mi, že zle sa ti vodí pri nás. Zbr. Lžd. 249. — Žale, pl., zastr. = po- hřební píseň, naenia. VMV. nepravá glossa. Pa.