GruòGruò, grúò = strán chrastím porostlá, na mor. Val., z rumunského, Mkl
.,
lesnatá stráò, Nìmc. IV. 444., Brt. D. 211.,
pøíkrá stráò, Pokr. Pot. II. 257.,
høeben hory, ve Slez., Tè., Sš. P. 536.,
kopec; jm. mnoha vrchù karpatských ve Slez. i na Mor. : gruò, gróò, gruník, grónièek. Tè. Cf. Mkl. Etym. 80. Grúò sä volá vrch s druhými v radì (øadì), keï má svoj sokor (vrchol), ale drie- kom s druhými tými sa drží. Úboèia grúòa volá sä stráò. Slov. Hdž. Èít. 161. Hájami zahuèí a letí gruòami. Ntr. IV. 253. Ruma- novský grúò = panská hora (les) u Vsetína, kde pøebýval kdysi obèan Roman, hejtman odbojníkù valašských. Vck. Duní vetor, duní v tom zelenom gruni, pase valach ovce v otrhanej huni
. Sl. ps
. Z grúòa do doliny a z vrška do hory, kým dievèa ne- vidím, niè mi je nie k vóli. Koll
. Zp. I.
103. Èie sa to oveèky na tom grúnì pasú? Sl. sp. 43
. Zdrali (utíkali) sme dolù grúnìm s tabákem. Šš. P. 536. Grúòom, ovce, grú- òom, já pojdem v dolinu, veru vás narazím v drobnú datelinu; Dobre mi kosièka na grúni kosila
, keï mi moja milá vodièku no- sila. Sl. sp. 146., 213. —
G , sam. u Neèkové na Holešovsku na Mor. Tè. G. = nìkolik chalup u Nov. Hrozenkova; zastávka u Vel. Karlovic. Tè
. — Cf. Ráztoka.