Horúčosť
Horúčosť, i, f. = horko, parno, vedro, die Hitze. Slov. Ssk., Loos. Dým a plameň valil sa z Nich a sám Popelvár omdlieval od h-sti. Dbš. Sl. pov. VI. 45. (I. 520.). Čože ma je po tvojej peknosti, keď nerada robíš v h-sti. Sl. ps. 368. Keď je v izbe h. Ev. Šk. II. 189. — Sl. let. V. 106., N. Hlsk. III. 228., Ntr. V. 301.