Zvreť
Zvreť = zvříti, aufwallen. Slov. — kde. Zvre v prsách ako keď vrelé maslo vadí sa s vodou studenou. Hdk. 173. Zvrelo to v ňom, že dieťa nezhynulo. Dbš. Sl. pov. II. 52. Tak včera sa bol nahneval na jednoho, až krv v ňom zvrela. Phld. V. 55. Vo voľkom kotle mlieko zvrelo. Dbš. Sl. pov. I. 123. To víno v poháre aj zvrelo, aj do tretiny vykypelo. Ib. I. 560. — čím. Studňa zvrela hneď červenou krvou. Dbš. Sl. pov. V. 47. Oči slzou lásky zvrely. Sldk. 338.