MaguraMagura,
magurka, y, f., z rumun.=
pa-
horek, hora. Slov. Sl. let. IV. 247
. Val. Brt. Slez. Sláma. Putov. 348. —
M., jm. hory mezi Slov. a Haliči. Tč. Hora ve spišské a oravské stolici. Vchř. —
M. Velká. Krč
. G. 346., .
Malá, ib. 253., 348., 648., 809.