MontitiMontiti. Bž. 9. —
abs. Nevieš krávy dojiť ani mútiť. Sl. ps. 368
. ~
co: vodu, Z. klim., máslo (tlouci). Us. Šp., Brt. Němci Čechy tak hrozné mútichu (rušiti
, znepoko- jovati). Pulk. (Výb. I. 443
.)
. —
co komu. Sčaslivý, komu bohatstvo rozumu nemútí, by mohl spolu bohatstvím i srdcem vlád- nouti. Glč. I. 233. —
se več.
d rádo se mouti v
o. Ndr. —
se čím. Nemáme se tím m. Hus III. 242.