VšetekVšetek, tka, o =
všecek, na Slov. a ve Slez. Čo všetko zem, matuška naša, v útro- bách svojich skryté nechová; Kto nič nemá, ten žiádá si mnoho, žiádá všetko. Lipa 274., 283. Maderán (marjanka) zelený všetek po- trhaný; No len otvor (otevř), už sem všetek zmoknutý. Sl. ps. 17., 70. To malé gazdov- stvo, ktoré si mal (měl), aj to
si už všetko prežral. Sl.
ps
. Moja hlava po všetkých ško- lách vycvičená; Kde si to kuriatko vzal? Počkaj, počkaj ! poviem to u pánov. Nepo- vedz, dám ti ho všetko (celé). Dbš. Obyč. 124., 146. Budeme se rádi mjať, dobré všet- kým vinšovať
. Čes. mor
. ps. 89. Panstvo sa pozvalo zo všetkých strán. Er. Sl. čít. 55
. By nic
ale, bylo by všetko celé. Phld. I. 2
. 7. Keď zalúbilo sa pánu Bohu povolať ho k sebe, tu všetko: malé velké, mladé staré, bohaté chudobné plakalo na jeho hrobe; Na to dosť skoro bola svadba a tanec nad všetky tance; Oni múdri, rádiby boli sami všetko dostať a najmladšiemu aby ostála z koláča diera; Tak skákala, dobre sa všetka nepotrhala; Svätý pokoj a láska je nado všetko; Abyste mali na zimu všet- kého na dostač v dome. Dbš
. Pov. I. 40
., 55
., 257., 378., II. 49., 90
. (Šd
. ). Pro všet- kých bohov ťa prosím; Pod hodinou bolo po všetkom; To všetko pôjde na tvoj rováš; Všetko mi na priek robí; Všetko by zo seba ta dal (příliš štědrý); Všetko mu do hrdla pchá (přeje mu); Všetkého bylo dosť, len pomíkačov málo; Kto je v peci. myslí, že sú tam všetci. Mt. S
. I
. 94, 97
., 98., 103., 111, 119, 120
. (Šd. ). Všetkým je v očiach; Medzi všetkými on je najinakší; Bez bylja bez kvetu slúži všetkemu světu (sůl). Mt. S
. I. 98., 100
., 138
. Nemálo dní tam po- meškali, kým všetké okolité kraje sebe po- drobili. Sl let. II. 13. Prídu do tej (izby), kde sa svietilo, a tam za vrch stola všet- kým činom taký starý ako ta stará (ganz derselbe Alte). Dš. Pov. I. 37. (Šd. ). Nies' hladný, Izmaelko, moje všetko? Phld
. III
. 1. 51. Ostalo teda všetko, ako bolo, alles blieb beim Alten. Dbš. Sl pov. II. 4.