ZapovrhnoutiZapovrhnouti, ul, ut, utí;
zapovrci, vrhu, vrz, vrhl, vržen, ení;
zapovrhati, zapovrho- vati, verachten, verwerfen
. — koho. Vču- lek teda ma obchádzaš, na všecko zabývaš, se mnú shovárať sa nechceš a mňa zapo- vŕhaš. Sl. spv. III. 117., Sl. ps. 149. Včil zapovrhajú ty jména: Pavel, Jura, Běta a j. Na mor. Val. Vck. Veľkú po predkoch došlú zapovrhne majetnosť Hol. 385. —
koho kdy. Koho nechceš v štěstí míti za přítele, ten tě zapovrhne v neštěstí tvém cele. Na Slov. Tč.—
čím, kým. On už mnú zapovrhl. Us. Šd. — Vz Opovrhnouti.