Zora
Zora, y, zořice, e, f., zastr. od zr — zříti. Z. = ranní záře, die Morgenröthe. Alx. V. v. 673. (HP. 17)., Rkk., Dal. Tak to? dí zora, zořice. Hdk. C. 196. Staňme, bratia, staňme hore, ako Kriváň v rannej zore. S. ps. Ej, spodobaly sa mi tie líčka červené bielym mliečkom, zorou červenou barvené; Keď som chodil k Dore, sviecaly mi zore; teraz chodím k Anci, sviecajú mi oči. Sl. spv. I. 8., VI. 213. So zorou ráno vstávať. Čjk. 122. Už zora ligotala sa na východe, už deň blížil sa; Ranná z. blado- růžovým dychom východ barvila; Život náš, život! žiara rannej zory po tisícvekej slavnej svitla noci. Lipa 323., 338., 346. Oči jasné ako zora, tvár biela ako ľalija, a v nej dve ruže červené ako karmazín. Mt. S. I. 93. Bol to za párik: šuhaj ako slnce a dievča ako zora! Dbš. Sl. pov. I. 429. Novohradskými už za horami zora bronieť započína. Sldk. 32. Hľa, hľa! vi- díte? pólnočnú dúhu? jak sa puká zorou Rána?; Nápis, jak z. blískavá. Btt.. Sp. 59., 69. Spí on už hluboko, oj, a z toho spania neprebudí ho už zlatá z. rannia. Chlpk. Sp. 117. Všetko tenkrát jása v bujarej prírode, všetko sa len teší v raňajšej zore. Ppk. I. 50. V Nový Siget bijú bez ustania, bez ustania útoky naň robia ode zory až do šerej noci. Č. Čt. 1. 148. Kade sa nad Ta- trou začne beleť zora, už bystrí valaši majú sa do hora. Zátur. Svetlo slnečnie volá sä rano zora, svit, večer žiara (zore zapálené, červánky), cez den jas, jag. Hdž. Čít. 151. V čas k ránu, keď požltkavým východom len slabá ešte zora hrala, vstal z loža cel- kom čulý, zdravý; Vyšiel oheň na horu, na horu, vyšlo slnce za zoru, za zoru. Oheň horu svecuje, svecuje, sluko zoru znecuje, znecuje. Phld. IV. 6., 467. — Zory, pl. = zora. Slov. Na zorách = na úsvitě. D. A s tou švarnou družinou chodí on po ho- rách pri slnci a mesiaci, pri hviezdach a zorách. Btt. Sp. 33. — Z., časopis hospo- dářský v Pešti. Pokr. Pot. 296. — Vz Zoře.