ŽivánŽiván, a,
živáň, e, m. =
kdo z cizího se živí, lupič, zloděj, zbojník, der Dieb, Strasüen- räuber;
pytlák, der Raubschütz. Na Slov. Světz. 1880. 354., Hdk. C. 68., Zátur., Loos. Boli v tom na ozaj len živáni t. j. živeň, poživeň, poživenia sebe na cudzom majetku hledajúci. Dbš. Obyč. 83. —
Ž. =
nuzař, Hungerleider. Plk.