Slíva, slívka (slivkaSlíva,
slívk
a (slivk
a, Plk.), y, f.;
slivoň (Šp.). S., die Pflaume, prumus, rostlina. Sr. strhněm, sl?ha, sl?a. Mkl. B. 18. Pod slívú léžeti. Sš. P. 157. — S.,
též, ovoce této ro- stliny, prunum, die Pflaume. V. —
Bodové té rostliny: a) S. střemcha,
ß) s. meruňka,
y) s. nízká,
?) s. višeň, e) s. ptáčnice, f) s. prcavka (slivka, trnoslivka),
?) s. trnka,
O) s. bobková, t) s. švestka. Vz tato jména. Jg. —
Druhové rozliční švestek n. úžeji tak zvaných sliv jsou: babí vejce, bílá s., by- střická s., červená, duranče, hedbávné slivky n. sebasteny, hlušice, chrupavky (krupavky), kar
ia ta n. karlátka, koňské veliké slívy (hlusice), s
. lesní, švestka, Jg., planá, žlutá (špendlík), zelená (zelenka), uherská, na polo sušená:
zápečka, Šp.; psí s. Us. S
. brou- movská. damascenka, lepina, mirabelka, ryngle, vejcovka fialová. Dumek
. Ve Věst- níku národo-hospodářském čtli jsme toto rozdělení sliv.
Slívy. I
. Kulaté slívy (Da- mascenen). 1. Modré: Lepinka (Lepine) je- diná z této třídy k sušení způsobilá. 2. Čer- vená: slíva z Kolumbie (Columbia-Pflaume). 3. Žluté: meruňková slíva (Aprikosenpflaume). 4. Pestrá: pestrá korotvička (Bunter Per- drigon). — II. Slívule (podlouhlé slívy, Oval- pflaumen). 5. Červené: montfortská slívule (Pflaume von Montfort). 6
. Žluté: washing- tonka (Washington-Pflaume). 7. Žluté: panská slívule (gelbe Herrenpflaume). 8
. Zelené: slívule admirála Rigniho (Admiral Rigny)
. 9. Pestré: Jeffersonka (Jefferson's Pflaume). — III. Vejcovky (Eierpflaumen). 10. Červená vejcovka (Rothe Eierpflaume). 11. Královská vejcovka (Königspflaume, Drap d'or). 12. Královna Viktorie (Königin Viktoria)
. — IV. Vzácné slívy čili ringle (Reinclauden). 13. Červené: Althanová svojšická (Graf Althann) domácí ve Svojšicích z pecky od- chovaná. 14. Červené: nektarina (Rothe Nektarine). 15. Meroldovka (Meroldťs Reine- claude). 16. Veliká zelenka (Grosse grüne Reine-Claude). 17. Fialová slíva (Violette Reine-Claude). — V. Voskovky (Mirabellen- Wachspflaumen). 18. Malá ranná voskovka (Mir. precoce). 19. Rhangeriova voskovka (Rhangeri´s). 20. Brisetka (Brisette). 21. Žlutá voskovka (Gelbe Mirabelle). Někde mezi švestkami a slívami dělají rozdíl, jmenujíce
slívy kulaté, švestkami podlouhlé s.; jinde pod jménem sliv oboje jdou. Jg. Švestky sedmihradské, uherské, české. Us. Vz Švestka. Cf. Kk. 252., FB. 101., Čl. Kv. 374., Slb. 513., Rostl. 481., 477
., KP. III. 274. — O hubách mluviti, a o slívách odpovídati. V. Já o hruškách a on o slívách; Já o sli- vách, a on o cibuli; Ptali se ho o slívách a on odpověděl o houbách (o hlivách); Od- pověď dává o slivách, když pře je o jaho- dách. Vz Nedorozumění. Č. Já o slivách a ty o blumách. Us. Já o hruškách, on o s. Us. Sr. Já o Havlu, ty o Pavlu nebo: Já o strace, on o vráně. Vz Nedorozumění. Ani slívám, ani hubám (nerozumí. Vz Hloupý). Mus., Č. Nad slívami vodu měřiti; Sedíme zde právě jako nad slívami vodu měříce. Vz Nejapný, Nesnáze. Č. Lonských sliv ne- připomínej (toho, co už pominulo. Vz Dávno). Č. Nezapomínej starých sliv (dávných udá- lostí)
. Šml. — Má slívu = šeplá. V Policku. Kšá. — S. —
hlupec, der Tölpel. Není než s. On je jako s. Ros. Ty slívo! Us. Vru. Ty hloupá slívo! Msk. — To je slíva ==
opilý. Us. Sn.