MaraMara. Najprú fara, potom M., erst ein Bleib, dann ein Weib
. Zátur. Jakub, chleba knp
; M., chleba dala. Rr. MBš. —
M. =
ne- moc. Slov. Nech choldún a m. ztratí sa pod zem. Phľd. VII. 107. —
M., dolichotis pa- tagonica, Mara
. Prm. I. 2. 446
Mara.
Škodná m. = žena, která všecko maří;
hojná m. = marnotratnice
. Val. Brt. D.