VrchVrch. O pův. slova cf. Gb. H. ml. I. 65. Hore vrchom pomaly, dolu vrchom nenáhli a po rovnej zajmaj (o vozkářích). Phľd. 1894. 194. Když přišli na vrch práva (když měli přistúpiti k soudu). Arch. XIII. 238. Jal se za vrch (hlavy) rváti a svú bradu ven trhati. GR. Nov. 46. —
V. =
hořejší patro. Vedli ji na vrch. Kld. 111. 145. — V., vrch v Nitran. Phľd. XII. 340.