Kosa, cfKosa, cf
. List. fil
. VIII. 205., Rk. Sl., Mkl. Etym
. 133 , 426
. K. rovná, das Scher- eisen, mizdřicí, das Abfleischmesser. Šp
. K. válečná, Kriegssense, Lpř., útočná, Sturm-. Čsk. Mám já kosu dobre nastrojenú, stanem z rána, skosím tu polanu. Sl. sp
. 217. Kosu pustiti (do trávy), jen co by lízla (nenamá- hati se). Ehr. 44. Aj tráva sochá, kosa topá a šohajek jo seče; Koso, koso, kosenko moja, brúsiť už víc nebudu tebja, kdo tebú koso secť bude? Sš. P. 521., 601. K
. tre- fuje na kameň
, když podtíná trávu; Kosu kujú na železe, když ostrosť zatupí. Glč. I. 82.
, II
. 147. Napomenut, aby do města ne- chodil
, že trefí na kosu (nebezpečí). Bart. 192
. Hádanka: Zhrbený mužík běhá po poli, nepřijde domů, až je oholí. Km. 1886
. 719
. —
K.
vlčí =
kláda nebo drouh atd. Tak chybu oprav. —
K. =
souhvězdí. Kosy zapadajú, zore znamenajú, domóv ťa volajú. SI. sp. 61. Včera odpoledňa vysoko kosičky vyšly
, moja galanečka ošidiť mňa myslí; Hosaja, hosaja, nožky moje, šlyby do ho- spody, neskoro je, už jsú kosy nade mlý- nem. Sš
. P. 382., 631. —
Ü kos v Praze
. Tk. II. 157
., 231. —
K., y, m., os. jm. D. ol. II. 179
.