2. Zať2.
Zať =
vzať, vzíti. —
co komu. Zalo mi prstenček so zeleným očkom, so zeleným zalo a s červeným dalo; Velká se mi škoda stala, milého mi voda zala, keď ho zala, nech ho nesie. Sl. ps. 34., 163. -
koho v co. Lebo by ma zali všetci ľudia v reči. Sl. ps. 346. —
koho zač. Zäli mna sirotu kozáci za syna; zäli mä, zäli za syna rodnýho, zo mnä vychovali kozáka švarnýho. Chlpk. Sp. 145.