423001
Zneuctivý Svazek: 5 Strana: 0590
Zneuctivý, entehrend, entwürdigend. Dch.
423002
Zneulíbiti se komu Svazek: 5 Strana: 0590
Zneulíbiti se komu, missfällig werden. Jeho osoba se mi z-la. Us. Tč.
423003
Zneupřimněti Svazek: 8 Strana: 0515
Zneupřimněti =
neupřímným se státi. Nár. list. 1895. č. 234. 2.
423004
Zneúrodněti Svazek: 5 Strana: 0590
Zneúrodněti, vz Zneourodněti.
423005
Zneutralisovati Svazek: 5 Strana: 0590
Zneutralisovati, neutralisiren. —
co. Nebezpečné účinky něčeho z. Osv. I. 634. Z. různé živly národův. Pal. Děj. III. 2. 115.
423006
Zneuzdáti se Svazek: 7 Strana: 1150
Zneuzdáti se =
za dobré neuznati. Ndrf.
423007
Zneuznanec Svazek: 8 Strana: 0515
Zneuznanec, nce, m. =
zneuznaný člověk. Světz. 1894. 462. c.
423008
Zneuznati Svazek: 5 Strana: 0590
Zneuznati,
zneuznávati, verkennen. Sá. —
co, koho. Sá. Pak bychom postavení jeho zneuznávali. Ddk. VI. 18. —
kde. Nelze
v něm pravého Boha z. Plusk. D. 211.
423009
Zneuznáváný Svazek: 5 Strana: 0590
Zneuznáváný; -
án, a,
o, wiederholt ver- kannt. Z. genius. Osv. VI. 33.
423010
Zneuznávati Svazek: 5 Strana: 0590
Zneuznávati, vz Zneuznati.
423011
Zneužitba Svazek: 5 Strana: 0590
Zneužitba, y, f. =
zneužití. Z. svobody. Sš. II. 5.
423012
Zneužitečněti Svazek: 5 Strana: 0590
Zneužitečněti, ěl, ění, unnütz werden. Všichni z-čněli. Sš. 1. 43.
423013
Zneužitečniti Svazek: 5 Strana: 0590
Zneužitečniti, il, ěn, ění =
vyžiti, zhoršiti, verschlechtern, deterioriren. —
co: pole. Ros.
423014
Zneužiti Svazek: 5 Strana: 0590
Zneužiti, vz Zneužívati.
423015
Zneužití Svazek: 5 Strana: 0590
Zneužití, n., der Missbrauch. Mus. 1880. 426.
423016
Zneužívací Svazek: 5 Strana: 0590
Zneužívací, missbräuchlich. Šm.
423017
Zneužívačný Svazek: 5 Strana: 0590
Zneužívačný = zneužívací. Šm.
423018
Zneužívání Svazek: 5 Strana: 0590
Zneužívání, n., der Missbrauch. Z. práva, vz Bezpraví. Z. moci úřední. Rb. 274., Č. Z. slova nějakého. Mus. 1880. 423.
423019
Zneužívatel Svazek: 5 Strana: 0590
Zneužívatel, e, m., der Missbrauch von etwas macht. Podlý z. křesťanství. Sš. Sk. 99.
423020
Zneužívati Svazek: 5 Strana: 0590
Zneužívati;
zneužiti, il, ití, missbrauchen. Slovo nové, ale dobré. Č. Cf. Bž. 52.. Pře- strojování (konec).
Nadužívati jest vzato z polštiny. Č. —
čeho: něčí důvěry. Us. Č. Z. nějakého slova, Mus. 1880. 429., své moci, něčí důvěry. Us. Tím byl bolestně dotknut, že se jeho stáří a choroby tak klamně zne- užívá. Shakesp. Tč. —
kdy. Již dávno,
před rokem atd. své moci zneužil.
— jak. Abychom svobody
na zlo nezneužívali. Sš. II. 60.
— k čemu. Levice zneužívá ně- meckého lidu k násilí. Mor. Orl. exc. Tč. Ne abychom svobody ke zlu z-li. Sš. II. 60
. — proti čemu. Práva, jichž proti synu božímu z-li. Sš. Sk. 62.
423021
Znevaha Svazek: 5 Strana: 0590
Znevaha, y, f. =
znevážení, die Ver- achtung. Slov. Plk. Také na Ostrav. Tč. Z-hu někomu učiniti. Na Ostr. Tč.
423022
Znevážení Svazek: 5 Strana: 0590
Znevážení, n., vz Znevážiti.
423023
Znevážený Svazek: 5 Strana: 0590
Znevážený; -e
n,
a, o, vz Znevážiti. Ženská pohlav (pohlaví) a z-ná rada sa mstí. Slov. Tč.
423024
Znevážiti Svazek: 5 Strana: 0590
Znevážiti, il, en, ení,
znevažovati =po- číti nevážiti, pohrdati, missachten, gering- schätzen, beschimpfen, verachten, Č. —
co. Ha, tento sväté věci znevažuje a božské svetlo života chce tieniť. Sldk. 413. —
koho. Jak syn otca znevažuje, ten je zlořečený. Na Ostrav. Tč. Hosťa k tobě příchodného nikdy nezněvažuj. Na Ostrav. Tč. Kdo sta- rých znevažovati příležitosť hledá, tomu jako nehodnému Boh starosti nedá. Slov. Tč. Kdo rodičův znevažuje, trest od Boha za- sluhuje. Mor. Tč. Kdo příkaz boží neplní, Boha znevažuje. Slov. Tč. —
jak. Ten sta- rému ubližuje, kdo ho
směle znevažuje. Na Ostrav. Tč. Hrozně ho znevažoval, do zlo- dějů mu nadal. Na Ostrav. Tč. —
v čem. Keď si mladý, tehdy starých v ničem Ne- znevažuj. Slov. Tč. —
čím. Tím mravem bych těm znevážen byl. Shakesp. Tč. Jsouce zneváženi slovy hanlivými utíkali se k soudu. Sláma Putov. 302.
423025
Znevážnosť Svazek: 5 Strana: 0590
Znevážnosť, i, f., die Ver-, Missachtung. Srn.
423026
Znevážný Svazek: 5 Strana: 0590
Znevážný, abschätzig. Z. řeči. Dch. — Z., lästernd. Z. člověk. Tč. —
Z., lasterhaft. Z. skutek. Na Ostrav. Tč.
423027
Znevažovatel Svazek: 5 Strana: 0590
Znevažovatel, e, m., der Missachter. Šf. Rozpr. 96.
423028
Znevažovati Svazek: 5 Strana: 0590
Znevažovati, vz Znevážiti.
423029
Znevěrčiti Svazek: 5 Strana: 0590
Znevěrčiti, il, en, ení =
nevěrcem udělati, ungläubig machen.
— koho čím. Aby nás nevěrou svojou znevěrčil. Slov. Hdž.
423030
Znevěřilý Svazek: 5 Strana: 0590
Znevěřilý = zpronevěřilý, treulos. Kanc. sv. Štěp.
423031
Znevěřiti se Svazek: 7 Strana: 1150
Znevěřiti se = zpronevěřiti se. Prss.
423032
Zneveseliti Svazek: 5 Strana: 0590
Zneveseliti, il, en, ení =
neveselým uči- niti, misslaunig machen. —
koho. Kdyby v Turky Parom střelil, nebyl by je věru hůře z-lil. Pokr. Z hor 169.
423033
Znevěstělý Svazek: 5 Strana: 0590
Znevěstělý =
frejovný, nach Weibern lüstern. Na Slov. Plk.
423034
Znevěstěti Svazek: 5 Strana: 0590
Znevěstěti, ěl, ění =
frejovným se státi, nach Weibern lüstern werden. Na Slov. Plk.
423035
Znevestovať koho Svazek: 9 Strana: 0410
Znevestovať koho =
svěřiti, půjčiti. Skôr ťa ešte chudobný znevestuje ako bohatý. Zát. Př. 177b.
423036
Zneviděti se Svazek: 5 Strana: 0591
Zneviděti se, ěl, ění. Slovesa toho uží- váme neosobně a znamená tolik jako
zne-
líbiti se. Sd. Jemu se to z-lo naveky len tie knihy čistiť. Dbš. Sl. pov. I. 175. Pak by se těm zbojným lidem hřešiť z-lo. Hdk. C. 126.
423037
Zneviditelniti Svazek: 5 Strana: 0591
Zneviditelniti, il, ěn, ění =
neviditelným učiniti, unsichtbar machen. —
koho. Johan. 121.
423038
Znevidoměti Svazek: 5 Strana: 0591
Znevidoměti = oslepnouti, erblinden. —
čím: nepříznivým osudem. Sych.
423039
Znevidomiti Svazek: 5 Strana: 0591
Znevidomiti, il, en, ení =
nevidomým učiniti, blind machen, blenden.
423040
Znevládati Svazek: 8 Strana: 0515
Znevládati =
umdlérati. Keď kone z-ly. Phľd. XII. 528.
423041
Znevolený Svazek: 5 Strana: 0591
Znevolený =
znevolněný, vergewaltigt. Sš. Sk. 130.
423042
Znevoliti Svazek: 5 Strana: 0591
Znevoliti, il
, en, ení, entzweien. —
čím. čapkou, chlebem a solí lidé lidi znevolí. Č. M. 86. —
se na koho, unwillig werden. Phld. 11. 155., Hdž. Rkp.
423043
Znevoliti Svazek: 9 Strana: 0410
Znevoliti. Predsa som si lichvu znevoliu (ťažko mi prišlo kupovať a predsa som si zadovážil). Phľd. 1897. 314.
423044
Znevolněný Svazek: 5 Strana: 0591
Znevolněný; -
ěn,
a, o =
znevolený. Sš. Sk. 130.
423045
Znevoněti Svazek: 5 Strana: 0591
Znevoněti, ěl, ění =
počíti nevoněti, smrděti, anfangen zu stinken. — kom
u. Znevonělo mu to. Krok, Koll. Cest. 1. 42.
423046
Znevrlený Svazek: 7 Strana: 1150
Znevrlený =
nevrlý. Slov. Sokl. II. 207.
423047
Znevrliti Svazek: 5 Strana: 0591
Znevrliti, il, en, ení;
znevrlovati, ne- vrlým učiniti, verdriesslich machen. —
koho. Č. Nemálo nás zde z-la zpráva na- šeho čičerona, že.. . Koll. III. 197. —
čím.
423048
Znevyplatiti se Svazek: 7 Strana: 1150
Znevyplatiti se = nevyplatiti se. To se mu z-tí. Val Vck.
423049
Znezadlha Svazek: 5 Strana: 0591
Znezadlha = za nedlouho. Z. všetci na cestu sa vystrojili. Dbš. Sl. pov. I. 411.
423050
Znezdařiti se Svazek: 5 Strana: 0591
Znezdařiti se =
nepodařiti se, miss- arten, nicht gerathen. Jg.
423051
Znezdobiti co Svazek: 10 Strana: 0681
Znezdobiti co. Slád. Rich. II. 81.
423052
Znežitění Svazek: 5 Strana: 0591
Znežitění, n., vz Znežitěti. Z. plic. Ja.
423053
Znežitěti Svazek: 5 Strana: 0591
Znežitěti =
v nežit se obrátiti, geschwä- ren, schwürig werden. —
čím. Žláza při- rozenou pomocí někdy znežití. Ja.
423054
Znežititi Svazek: 5 Strana: 0591
Znežititi, il, ěn, ění =
v nežit o
brátiti, in Geschwür verwandeln, schwürig machen. —
se, schwürig werden. Rána se znežitila. Sal.
423055
Zněžnělosť Svazek: 10 Strana: 0681
Zněžnělosť, i, f. Nasládlá z. výrazů. Zvon
VI. 98.
423056
Zněžněti Svazek: 7 Strana: 1150
Zněžněti, ěl, ění, zart werden. Lerm. I. 101.
423057
Zněžněti Svazek: 8 Strana: 0515
Zněžněti, ěl, ění. Z. k někomu. Světozor 1895. 571.
423058
Zněžniti koho Svazek: 8 Strana: 0515
Zněžniti koho. Phľd. 1894. 572.
423059
Zni Svazek: 5 Strana: 0591
Zni — znoj. Bž. 31.
423060
Zní Svazek: 9 Strana: 0410
Zní jazýček
, achilea millefolium, řebríček. Sbor. slov. II. 75.
423061
Znibřičiti co Svazek: 10 Strana: 0536
Znibřičiti co. Ništ človek neznibričí (ne- svede), čo sa ako usiluje. Slov. Mus. slov. V. 94.
423062
Znice Svazek: 5 Strana: 0591
Znice =
vzhůru ku př.
zhlédati, jako z hluboka, z dola, z pod sebe, aufwärts. Liška zhlédajíc znice, vece. Výb. I. 888.
423063
Znice Svazek: 7 Strana: 1150
Znice, gt., strb. izB nica. Byť hlédala na mé líce ani z jasna ani z nice. Kat. 776. Žena poče z. hlédati. Otc. 91. a. I poče na mnicha z. vzhlédati. Výb. I 1170. Cf. Nic (dod.).
423064
Znícení Svazek: 5 Strana: 0591
Znícení, n., vz Znítiti.
423065
Znicovatěti Svazek: 5 Strana: 0591
Znicovatěti,
zanicovatěti =
zkaziti se, verderben, nichtsnutz werden. Ros.
423066
Znicovatiti Svazek: 5 Strana: 0591
Znicovatiti,
znanicovatiti = na nic udě- lati, zkaziti. —
co. Ros.
423067
Znič Svazek: 7 Strana: 1150
Znič, e, m.
= zanícený oheň věčný v oběť nicích, das ewige Feuer an Opferstätten. Slov. Phľd. II. 22.
423068
Zniče Svazek: 5 Strana: 0591
Zniče (vzniče), aor. sl. zniknouti, vznik- nouti =
znikl. Aj, kakýť v Čechách nepo- koj zniče
z nespravedlnosti! Št.
423069
Zničemnění Svazek: 5 Strana: 0591
Zničemnění, n., das Verderben. Ništ v svete stáleho není, všecko ide k z. Na Slov. Tč. Jestli neco zlostne deláš proti nevinnému, proti sebe Boha voláš k z. tvému. Ib. Tč.
423070
Zničemněti Svazek: 5 Strana: 0591
Zničemněti, ěl, ění =
ničemným se státi, nichtswürdig werden;
v nic obrácenu býti, zu nichts werden, vernichtet werden. V.
423071
Zničemniti Svazek: 5 Strana: 0591
Zničemniti, il, ěn, ění,
zničemňovati =
v nic obrátiti, zmařiti, pokaziti, vernichten, verderben, zu nichts machen. V. —
co: něčí předsevzetí. Sych. —
co, se čím. Velký pán svou pýchou sám se zničem- ňuje. Mor. Tč. Oni krajinu z-mňujú svým hodováním. Slov. Tč.
423072
Zničeně Svazek: 5 Strana: 0591
Zničeně, vernichtet. Z. na podlaze ležela. Sá.
423073
Zničení Svazek: 5 Strana: 0591
Zničení, n., die Vernichtung, das Ver- derben. Hrozil zničením = zničiti, že zničí. Pk. Němce přese všechen statečný odpor až do dokonalého téměř z. na hlavu pora- zil. Ddk. III. 10.
423074
Zničenosť Svazek: 10 Strana: 0536
Zničenosť. Ze své z-sti se probrati. Čch. II. Pov. 189.
423075
Zničený Svazek: 5 Strana: 0591
Zničený ;
cen, a, o, entzündet, entflammt. Z. oko, Nrd., útroby. Msn. Or. 124.—
čím. Vášní mrzkou z-ný. Čch. Dg.
423076
Zničený Svazek: 5 Strana: 0591
Zničený; -
en,
a, o, vernichtet. Maličkým a z-ným se tu člověk býti cítí. Koll. IV. 10. Vz Zničiti.
423077
Zničeti Svazek: 5 Strana: 0591
Zničeti, el, ení =
v nic přijíti, zmizeti, nichtswürdig werden. —
komu: zničely nám ty noviny. Ros. —
jak. Tak ďábel
s svým usilováním zničel. Br. —
čím. Tak velmě měl by se varovati hřiechu smrtedl- ného, aby jím
v milosti nezničel. Hus II. 130.
423078
Zničitel Svazek: 5 Strana: 0591
Zničitel, e, m., der Vernichter, Verder- ber.
423079
Zničitelka Svazek: 5 Strana: 0591
Zničitelka, y,
zničitelkyně, ě, f., die Ver- nichterin, Verderberin.
423080
Zničitelnosť Svazek: 7 Strana: 1150
Zničitelnosť, i, f., Zerstörbarkeit, f. Posp.
423081
Zničitelný Svazek: 5 Strana: 0591
Zničitelný, verderbbar, vernichtbar, ver- wüstlich. Dch.
423082
Zničiti Svazek: 5 Strana: 0591
Zničiti, il, en, ení;
zničovati =
v nivec obrátiti, na nic uvésti, vernichten, zu Grunde richten, annulliren. Ros. Zničující mráz. Č. —
co, koho. Zdržuje sa plaču, aby záměr z-la Borisov. Zbr. Lžd. 96. Teraz i reč slo- venskú chcejú zničiť beťári. Ppk. I. 211. Miluj národ slávský, jehož nezničí ni sata- náš. Ppk. II. 146. —
jak (proč): z ko- řene. Šm. Zničil ho
přes zápověď otcovu,
ze msty, aby se pomstil atd. Soudcům ne- tanulo, že by on (chromec) celý jejich úmysl z. mohl již pouhou přítomností svojí. Sš. Sk. 47. Dúfala som obnoviť tým šťastia, ale som ho z-la
na veky. Zbr. Lžd. 249. —
čím: list ohněm. Us. —
kde: list
v ohni. Us. Slovanstvo nezničí
na tom svete žiaden. Pís. sl. —
kdy. Něco
v zárodku z. Osv. I
. 268. —
odkud. Aby zničil víru v Krista
ze země. Sš. II. 16.
— se. Co se dá spra- viť, nesmí se zničiť. Sb. uč.
423083
Zničovací Svazek: 5 Strana: 0591
Zničovací, Vernichtuugs-. Z. pud.
Špn.
423084
Zničovadlo, a Svazek: 5 Strana: 0591
Zničovadlo,
a, n., das Vernichtungsmit- tel. Vz Ferd. Kubert. Praktické zápisky. I.
423085
Zničování Svazek: 5 Strana: 0591
Zničování, n., die allmählige, wieder- holte Vernichtung.
Z. všelikých prostředků válečných. Ddk. II. 122.
423086
Zničovati Svazek: 5 Strana: 0591
Zničovati, vz Zničiti.
423087
Zničující Svazek: 5 Strana: 0591
Zničujíc
í, vernichtend.
Z. kritika. Mus. 1880. 517.
423088
Zniesť Svazek: 7 Strana: 1150
Zniesť =
znésti. Z. koho násilne zo sveta (zprovoditi). Slov. Orl. II. 234.
423089
Zniev, a, m Svazek: 5 Strana: 0591
Zniev, a, m
., hrad v Turčansku na Slov. Pokr. Pot. 201., Sl. let. I.
38., 291.
423090
Znieva Svazek: 5 Strana: 0591
Znieva, y, f.
= Zniev.
423091
Znijov Svazek: 5 Strana: 0591
Znijov, a, m. =
Zniev. Sl. let. I. 291.
423092
Znik Svazek: 5 Strana: 0591
Znik, u, m. =
zniknutí, zmizení, ujití, das Entkommen, Verschwinden (aus den Augen). Ros. Vo vojne pobil všetkých do zniku; Kohút pozobal proso do zniku. Dbš. Sl. pov. III. 17., VI. 49. Do zniku zabrati (zhabati, les vyrúbati = do čista). Mt. S. I. 89. Netrav si ryby, neplieň ich do zniku, hájiť tŕlo, ikry, mladye vezmi si do zvyku. Hrbň. Rkp. Všetko do špeti, do zniku (se- brati, posbírati, pobrati atd.). Zátur. —
Z. =
vznik, povstání, zrůst, das Aufkommen, Ge- deihen. Z. míti, aufkommen. K zniku při- jíti, auf-, emporkommen. V. K svému z. něčeho potřebovati. Puch. Z. čemu dáti, aufkommen lassen
, Gedeihen geben. Bůh pyšným z-ku nedá. Kram. — Rad. zv., Kom. Kde není z-ku, ustup. Ros. O obchodě a řemesloch ani zniku nebylo. Er. Sl. čít. 45. Nemá od nich zniku (nemůže se jich zba- viti, jest jim podroben). Us. u Dobruš. Vk. Poznaj mať tvoju: vlasť, i otca: národ, v nich najdeš žitia tvojho z. a zárod. Č. Čt. II. 128. Kterýžto straně protivné žádného zniku nedal. Let. 155. Víra ďábelskému dílu zniku nedá. BR. II. 77. Aby zniku neměl. Ib. 496. a. Dobře (sluší) ustoupiti, kdež (když) zniku není. D., Lb., Šd., Kmp. Žád- ného zniku nemíti (vz Neštěstí). V., Č. Na štěstí svod a příklad ten v prvním vzniku udušený žádných škodných následků neměl. Koll. IV. 198. — Kde Jordan svůj z. má
(počátek, pramen). Ráj. Není o něm ani zniku. Us. na Mor. Brt. Nahlídal pod most, ale pokladu nikde zniku nebylo. Kld. II. 105.
423093
Znikaď Svazek: 5 Strana: 0592
Znikaď =
odnikud. Slovenský pevec spieva a spieva a ktože pocíti city jeho? Znikad súcitu ozvěna, jeho pieseň bez re- fraina. Čjk. 129.
423094
Znikadial Svazek: 9 Strana: 0410
Znikadial =
znikad, odnikud. Zát. Př. 213b.
423095
Znikiaľ Svazek: 7 Strana: 1150
Znikiaľ,
znikiaď =
znikad. Slov. Phľd. VII. 61., VI. 278., Sal P. 355.
423096
Zniklý Svazek: 5 Strana: 0592
Zniklý =
který znikl,
ušel, zmizel, ent- gangen, verschwunden. —
čeho. Bibl. —
Z. =
vzniklý, entstanden, aufgekommen. Z. hněv. Us. Sych. —
kde. V sobě city a obrazy odtud
v duši zniklé utrvaliti jsem se všelijak snažil; Myšlénky a city v srdci mém vzdor všemu ututlávaní zniklé. Koll. III. 80., 278.
423097
Znikněnie Svazek: 10 Strana: 0536
Znikněnie, n. Po z. takového varunku
(vzniknutí). List. fil. XI. 263.
423098
Zniknouti Svazek: 5 Strana: 0592
Zniknouti, knul a kl, utí;
znikati, zni- kovati (vz Zniče) =
s očí zmizeti, aus den Augen verschwinden;
ujíti, entgehen, ent- kommen, entfliehen;
povstati, entstehen, aufkommen;
ssíliti se, auf-, emporkommen. Jg. —
abs. Znikají hvězdy (hasnou). Tenkrát znikl toho počátek. Jel. Nesnáze i súdové znikli. Vš. Jir. 289. Práce a nebezpečenství zniká. Žer. Záp. II. 171. Znikl (vznikl) hřmot. V. Znikla různice. Sych. čiň co čiň, přece neznikneš. Sych. Znikne-li če- ština, znikne i umělosť v Čechách. Sych. —
co. Psanec z Čech trest znikl na Mo- ravě. Pk. exc. —
čeho (= ujíti): pokuty, práva, V., trestu, pomsty, práce, chudoby, Ros., hrozného nebezpečenství, pekla; smrti žádný neznikne, Kom., porážky. Br. Ale to právo této země nikdy nebylo, by o kterú věc který zeměnín mohl panského nálezu zniknouti. O. z D. Když on vazby své znikne. Skl. Sl. 388. Pravda překážek znikla. Troj. Duše má jako ptáče znikla osidla. Br. Z. týrání, pronásledování, útisků. Šmb. S. II. 227., 231. Aby Pavel znikl ná- strah a záloh židů. Sš. Sk. 202. Nemohl jsem toho z. Let. 429. Mravní tuto poklésku svou cítili páni strany rakouské velmi do- bře: ale nemohše jí z., těšili se, že .. . Pal. Děj. IV. 1. 14. My chtiec takových žalob častých z. a mezi nimi poklid učiniti, pro- síme za naučenie. NB. Tč. 203. Znikl vě- zení. Bl. Živ. Aug. 48. Nákladných súduov z. 1492. Úrokův chtě z. Vš. Jir. 337. Ale to právo této země nikdy nebylo, aby o kterú věc který zeměnín mohl panského nálezu z.; Úfáme pánu Bohu, že tudy znik- neme narčenie křivého. Arch. II. 502., III. 182. Úkladů něčích z. 1618. Blk. Abyste léček falešných proroku znikali. BR. II. 529. a. Pakli druhdy těchto pomst zde zniknú, ale potkají je po smrti jiné ; Móž-li člověk z. smrti aneb lúpeže; Ktož se líbí j Bohu, znikne jie (ženy); ale ktož hřiešný jest, popaden bude ot nie; Abychom mohli nepřátel z. věčných muk, věčného zatra- cenie. Hus I. 151., 166., 276., 334., II. 249., III. 141. —
čeho s kým. Kterak by s voj- skem tak velikého nebezpečenství znikl. V. —
čeho proč. Ižádný člověk nemohl se toho práva (zemského) vydřieti aneb z. pro ižádnú věc. O. z D. Měšťák dílny, rol- ník pluhu zniká
před týráním dobrodruhů. Hdk. —
kde =
vzniknouti, povstati. Zni- kají neduhy
v těle. Jel. V těch krajinách zniká převrat. Sych. Znikla (zmizela) na- děje v očích jeho. Č. Boj vznikl v dálce, blesk v dáli. Kká. K sl. j. 188., Němc. Znikla nenávisť
mezi nimi. Jel. —
s čím. Přátelství obecné s štěstím zniká. Mudr. —
odkud. Z toho války znikly. V. Vz Zniče. Št. Úfáme pánu Bohu, že tudy znikneme z narčení křivého. 1414. Z toho znikl hřmot. Pal. Děj. III.
3. 256. —
komu. Znikoval pravdě a studu
(pozbýval jí, ucházel). Ms. —
po kom. Častěji po šťastných rodičích neštastní synové znikali
(následovali). Mudr. —
jak. Kdož byli obecné porážky životem svým znikli. Ddk. II. 134. Znikli jen šťast- nou náhodou nebezpečí jim strojeného. Pal. Děj. III. 3. 178. Při kteréžto radě byl pan Vilém Kostka a měl také s nimi vyskočiti, ale chytrostí pravú toho znikl. Let. 74. —
kdy. Při pití znikají obyčejně vády, rvačky a pračky. Koll. III. 307.
423099
Zniknouti čeho Svazek: 7 Strana: 1150
Zniknouti čeho: hanby, Pal. Rdh. I. 427., panského nálezu, Výb. I. 999., smrti. Krud. 105.
423100
Zniknouti čeho Svazek: 8 Strana: 0515
Zniknouti čeho =
ujíti čeho. Z. políč- kuov. Chč. S. 141.
423101
Zniknút se Svazek: 10 Strana: 0681
Zniknút se =státi se, strhnouti se. Vz Brt. Sl.
423102
Zniknutí Svazek: 5 Strana: 0592
Zniknutí, n., das Entrinnen. Z. zlého. Lpř. Sl. I. 84. Z. nástrah, úkladů a nebez- pečenství. Sš. Sk. 171. —
Z., das Entstehen. Pro z. nesnáze té vidělo se některým, že . .. Sš. II. 38. — Vz Zniknouti.
423103
Zniknúti Svazek: 7 Strana: 1400
Zniknúti. Žádný z svého slibu a pečeti z. nemuož, dokudž list v moci jest. Půh. V. 185.
423104
Znikovati Svazek: 5 Strana: 0592
Znikovati =
znikati? Kdy (člověk) jie (počestnosti) znikuje. Tkadl. 1. 65.
423105
Znilok Svazek: 5 Strana: 0471
Znilok, a, m., vz Zhniloch.
423106
Znímati Svazek: 7 Strana: 1150
Znímati Tato slova v srdci znímej. Výb. I. 362.
423107
Znímati se Svazek: 5 Strana: 0592
Znímati se =
zjímati se. Vz Zejmouti.
423108
Znímati se čím Svazek: 9 Strana: 0410
Znímati se čím. Hlava se vám znímá horkostí. Šml. V. 52.
423109
Znímavý Svazek: 8 Strana: 0515
Znímavý. Koně ručí jsou a z-ví. Kub. Rol. 174.
423110
Znina Svazek: 10 Strana: 0536
Znina, conspera. Rozk. P. 2369. Asi zu- nina. Mš.
423111
Zninoh Svazek: 5 Strana: 0592
Zninoh, a, m. =
kůň nohami často du- pající, der Fusstönende, Klepper, das Pferd. Kázal státi zninohovi svému. Koll. I. 396. Kočár s bujnými zninohy. Koll. Cest. I. 1. hl. 1. (III. 32.).
423112
Zninoh Svazek: 7 Strana: 1150
Zninoh, mimochodník, sonipes. Šmh.
423113
Znisati Svazek: 7 Strana: 1150
Znisati, vz Nisati (dod.). Poznali jsú jeho v zlomenie chleba a on znisal z očí jich. Ev. olom. 267.
423114
Znisiti Svazek: 5 Strana: 0592
Znisiti, il, šen, ení =
oloupiti, berauben, zastr. Otelila se kráva a nenie znišena svého plodu (non est privata foetu suo). BO.
423115
Znislav Svazek: 5 Strana: 0592
Znislav, a, m., os. jm. Hol. 121.
423116
Zniščic Svazek: 9 Strana: 0410
Zniščic =
zničiti. Slez. Lor. 81.
423117
Zništění Svazek: 5 Strana: 0592
Zništění, n. =
zničení, die Vernichtung. Pokuta věnné paní pro z. a pustošení věn- ných statků. Zř. zem. op. a rat. 1562.
423118
Zništění Svazek: 8 Strana: 0515
Zništění statků =
zničeni. 1650. L. zasíl. I. 62.
423119
Zništiti Svazek: 5 Strana: 0592
Zništiti,
znišťovati =
zničiti, vernichten, zastr. D. Posud na Ostrav. —
co. Ten chlapec je ništíř, on všecko zniští, co do ruky vezme. Na Ostrav. Tč. —
abs. Na dreve hrozne mučen, cudzí aby vlastným úmorom úmor znišťovan odvrátil. Slov. Hol. 191.
423120
Znišťovati Svazek: 5 Strana: 0592
Znišťovati, vz Zništiti.
423121
Znit Svazek: 8 Strana: 0515
Znit = zhnit,
h odsuto. Brn. Brt. D. II. 167.
Zníti. O pův. cf. Gb. H. ml. I. 82.
423122
1. Zníti Svazek: 5 Strana: 0592
1.
Zníti (zněti, Plk.), zním, 3. os. pl. zní a znějí, zni a zněj, zněme, zněl, ění;
zní- vati, klingen, tönen, schallen, sausen, gäl- len, hallen;
smysl míti, Sinn haben, lauten. Jg. Vz
ě. Znějí (3. os. pl.): V., Br., Kom., D. Z. ze zvníti, stb. zvbn?ti. Ht., Gb. Hl. 111., 125., Bž. 193., 194., Ht. Sl. ml. 129. Koř. jest zven-; strb. zvbn?ti zvBnja,. V če- štině ztrátou samohlásky kořenné vzniklo zvnieti; skupina zvn- byla nesnadna, proto staly se tu změny hláskové a za
zvn- jest pak
vzn- a
zn-. Sr. Stvieti a Listy filol. 1880. 300. Praes. vzňu, vzníš, pl. 3. vznie, odchylkou podlé III. 1. vznějú; imperat. vzni, pl. vznite, odchylkou -
ěte; partc. vzně, vznice-, odchylkou podlé III. 1. vznějúc-; vzněl.Gb. v Listech filolog. 1884. 467. Vz tam více
. — abs. Jak zní pravidlo? Us. Ozon (zvuk) pochodí od zneť tak, jako ohon od hnať. Č. Čt. II. 42. Odpověď zněla. Vlč. Praví, že sě to tak před ním dalo, jakož list zní. NB. Tč. Tak daleko, jakož muož hlas zníti. Hus III. 187. Zní zvon, Us., harfa, Br., válka. Jel. Mandat zněl. Skl. I. 29. —
co. Dobre sa tehdy milé vy hrdinské prospevy majte: má už len truchlil zneť bude umka peseň. Hol. 372. —
kde (komu jak). Zní mi v uších. D., Ros. Jiné slovo v ústech kupců neznělo nežli Kandia. Har. Slova Platonova v latinském jazyku takto znějí. V. V uších mu zněla hudba. Us. Písně v duši zní mi. Us. Ta slova zněla jí Neustále v uších. Osv. I. 180. V hlubokých hvozdech zní rohu veselý ples;
Za zdí zněly dva rtové
v polibek; Nápěv dlouhým
echem v skalách zněl. Vrch. Zní mu
z toho v uších. Dch. V řeckém textu sličněji věta zní. Sš. J. 50. Peko Ilič! zní to náhle v davu. Kká. Sl. j. 159. Hlas mne silne v ušách jeho znel, jako prúdy hrčácé; Od slávíčka plynul hlásek, v uchu ešte mi včul zní. Hol. 8., 355. Kteréžto mi- lostivé potvrzení ve všech artikulích, klau- zulích a punktích tako slovo od slova, jak se dole píše, zní. 1577. Tč. Mele, až člo- veku v ušiach znie. Zátur. Zní-li komu v uchu, táže se druhého, ve kterém mu zní. Uhodne-li, že v pravém, je pro něho zlá novina, pakli v levém, dobrá. Nebo: uhodne-li, mluví lidé o něm pravdu, pakli neuhodne, mluví lež. Mor. Vck. Zní-li člo- věku v pravém
uchu, mluví lidé o něm pravdu, pakli v levém, pomlouvají ho. Us. —
kam (komu odkud). Do uší zníti. Dch. Z kostelíka
v šírou dál zní zpěv. Osv. VI. 220. Různé řeči zněly
k mému uchu. Vrch. —
kam. Zní mi to vždy
v ucho. Jel. —
jak. To zní
v tento rozum. Vyzn. Zákon zní v ten smysl. J. tr. To dobře, zle zní, D., Šm.; jednostejně z. V. Tak, jakž v sobě zní artikul. Václ. XX. Ta slova takto zní. Ros. Slova ta znějí docela jinak. Nz. Zprávy o tom znějí velmi zmateně. Lpř. Děj. I. 191. Hlas jeho zněl měkce, trpce, posměšně, la- skavě. Hrts. V útok znějí fanfáry. Nrd. Papíry na jméno znějící. Kaizl. 219. Prečo tak temno znejete vy struny ľúbej gytary? Čjk. 56. Tu v krik ona, že len tak okolite znelo: Mne pokoj dajte (ertönte es Ringsum). Phld. V. 62. Jeho hlas zněl pláčem anděla i vzdorem ďábla; Jeho Hlas zněl mohutně; Hudba proudem slavnostního hymnu zněla; Zpěv ten otců zazněl řečí. Vrch. Každá zvučka musí svým přirozeným hlasem zníti; Ten ton zní plně. Zv. Přír. kn. I. 2., II. 4. Zní ozvěnou to v horách ; Děsně zní (vo- lání) jak ďábelským to sborem. Kká
. K sl. j. 27., 178. Oj, jasným zvukem zni plesným ťukem již číše o číši. Čch. Bs. 157. O sebe ty číše třeskem znějí (při připíjeni). Čch. Mch. 27. Píseň zněla pláčem, zněla smíchem. Čch. L. k. 10. V taký smysl zní pastýřský list. Sb. vel. I. 43. List v tato slova zně- jící. NB. Tč. 85. Milým zněly prúdy hrčá- ním. Hol. 7. I (písmeno
i) svou moc tratí a za konsonant zní. Bl. Gr. 11. —
při čem. Housle neznějí dobře při troubě. D
. — k čemu To k tomu nezní. D. —
o kom, o čem. Zní o tobě obecná pověsť. Troj. Vy, ktorí najviac o volnosti zniete, sami ste biedni otroci. Hrbň. Rkp. —
komu. Bohu zni můj zpěv. Jg. A také proto, že listové vám zní. Arch. III. 19. —
čím, kým. Svatyně zpěvem zněla. Jg. Vše chvá- lami znělo. Lom. Hlasem velkým zapěl, až
tím skály zněly ; Celý hrad zněl křikem; Stráň zpěvem zněla. Vrch. Vysoké lúčiny znely trávnicemi. Phld. III. 1. 5. Zní ko- pec, zní spevmi údol. Hol. 426. Krále ple
- sáním zněly. Č. 178. —
nač. Kto zní na měď (znění činí). Aqu. Zápisy zněly na peníze obecně berné. Zř. F. I. S. XXXII. Emisse bude z. na dva milliony = vydáno bude za 2 milliony akcií. Us. Listina zní na 100 zl. Šim. 94. —
odkud (kam). Zněly stromy
od koruny
po kořen, až v srdce hor. Kká. Š. 80. Žalosť zní
z úst jemu jako hrana. Sš. Bs. 192. Z vůkolních dvorů zní psů vytí. Mcha. Svědomie
od fojta znějící. NB. Tč. 167. Jáť jsem ten hlas
s nebe znějící slyšel. BR. II. 15. b. S retů povzdech
zní; S kůru žalmy znějí; Z dálky zněla píseň reky. Vrch. Z Plzně smutné zvony zněly, jak by jimi zvonil žel. Štulc. I. 179. — k
udy. Kroky zněly slují; Větrem smích zněl šílený; Hluk ten noční tišinou zní velebně; Rány zněly tichým hvozdem. Vrch. Jich nápev zněl hlbokými kotlinami. Phld. III. 1. 5. Tichem zní šelest. Kká. Náramné po všech naporad zňá brinkoty výhňách. Hol. 19. Pověst zněla po mnoho zemích. Dač. I. 63. —
kdy. Teď hudba sladší nežli
za dne zní. Shakesp. Tč
. V noci hlas zní šeptem
za dveřejí. Kká. K sl. j. 234. —
jak
dlouho. Z dávna zní mu v paměť jako v báji otcův hlas. Kká. K sl. j. 151.
Po mnohé věky znělo Europou jen jedno heslo. Vlč. —
proč. či jak výraz pro vyvýšenost města Jerusalema zní. Sš. Sk. 95.
423123
Zníti Svazek: 7 Strana: 1150
Zníti. Takto zni smysl toho (těch slov). Št. Kn š. 292. —
komu. Dsky obojie straně znějí. Arch. VII. 512. —
kde. Komu zní v uších, říká: Zní mi v uších, koušu se do malíka, a kdo o mně povídá, kousne se do jazyka. U N. Bydž. Kšť.
423124
2. Zníti se Svazek: 5 Strana: 0593
2.
Zníti se, vz Zejmouti se.
423125
Znítit Svazek: 10 Strana: 0536
Znítit oheň
= rozdělati. Liptov. Sbor. slov. IX. 47.
423126
Znítiti Svazek: 5 Strana: 0593
Znítiti, il, cen, ení,
zněcovati, entzünden. Dch. —
co kde. Duch Kristov
v mrákote tej večnej svetlo znietil. Zátur. Vinš. I. 10. Myšlénky v jejich čelech znítím. Hdk. --
se, entbrennen, sich entzünden. —
se jak. Jiskra se
v plamen znítila. Dch. — Vz
Vznítiti.
423127
Znitrovaný Svazek: 9 Strana: 0410
Znitrovaný =
ubohý? Je z-ná stvora. Zát. Př. 210b.
423128
Znitřnosti Svazek: 8 Strana: 0515
Znitřnosti z ryb;
z přisuto. Us. Dšk. Jihč. I. 38. *
423129
Znivečiti Svazek: 5 Strana: 0593
Znivečiti,
znivočiti =
zničiti, vernichten. Slov. D. —
koho, co. Nie pre seba jich on do boja vyviedol (vyvedl), lež aby ne- spravedlivosť znivočil. Lipa 227. Dobre dolniakovi orať po rovine, pluh mu ne- ostává státi po skaline; ale my horniaci po skolách oreme, volky znivočíme, pluhy 327 vydereme. Č. Čt. I. 20. Ľudomilnô tvôjho ducha dielo znivočil duch Uhár márnivý. Hdž. Rkp. Znivočiť nároky dědičnosti ku koruně uhorskej. Let. Mtc. Sl. VIII. 1. 49. Veď nieť vätšej na svete tom ztraty, jak keď poctivosť znivočí psota; Tak hľa! dávnu tvoju krásu znivočil zhubný dych času. Ppk. I. 107., II. 101. —
jak. Tu shromaždil osud neslýchaný celú kľatbou stíhanú rodinu, aby jednou znivočil ju ranou. Zbr. Hry 253. —
kdy. Roku 640. Avari znivočili Solin Sl. let. V. 22. —
co proč. Dám znivočiť i mé nohy
za ztracený poklad mnohý. Koll. II. 353.
423130
Znivellovati Svazek: 5 Strana: 0594
Znivellovati, nivelliren. —
co: krajinu. Zpr. arch. VII. 87.
423131
Znivo Svazek: 5 Strana: 0594
Znivo, a, n., das Hörbare. Šm.
423132
Znivo Svazek: 9 Strana: 0410
Znivo, a, n. Sr. Klc. v Mus. 1843. 74.
423133
Znivočiti Svazek: 5 Strana: 0594
Znivočiti, vz Znivečiti.
423134
Znivuoka Svazek: 9 Strana: 0410
Znivuoka, y, f. =
dožinky. Slez. Nár. sbor. I. 168.
423135
Znivý Svazek: 7 Strana: 1150
Znivý. Z. hlásky. List. fil. 1888. 202.
423136
Zniz Svazek: 7 Strana: 1150
Zniz, u, m. Byl by ho byl obral do znizu = docela. Slez. Šd.
423137
Znízka Svazek: 5 Strana: 0594
Znízka, z nízka =
nízce, tief, niedrig. Cf. Z níza.
423138
Zniže Svazek: 8 Strana: 0516
Zniže —
z nížiny, z nižní strany, zdola. Slov. Kal. S. 216.
423139
Znížený Svazek: 8 Strana: 0519
Znížený. Jsouc vnitř zlé (lakomstvo) proč jsi svrchu z-né? Dal. 55. 34.
423140
Znížiti Svazek: 5 Strana: 0594
Znížiti, il, en, ení;
zničovati, vz Snížiti,
423141
Znižovati Svazek: 5 Strana: 0594
Znižovati, vz Znížiti.
423142
Zňjesť Svazek: 5 Strana: 0594
Zňjesť =
znésť. Slov. Nekoho zo sveta z. Er. Sl. čít. 62.
423143
Znmoženotečký Svazek: 9 Strana: 0409
Znmoženotečký, vz Slunéčko.
423144
Znobiti Svazek: 5 Strana: 0594
Znobiti (m. zonbiti, ząbiti;
n je pře- smyknuto. Gb. Hl 124., 141. Cf. Zábsti, Bž. 44.), il, en, ení;
znobívati =
zimou mořiti, trápiti, frieren;
se, frieren, Kälte leiden. Nač se darmo znobíš? Ros.
423145
Znobiti Svazek: 8 Strana: 0516
Znobiti. O pův. cf. Gb. H. ml. I. 45. —
co. Zima líce znobí. Kolc. 59. —
se. Celý tejden se z-li (za mrazu lovíce ryby). XVIII. st. NZ. IV. 102.
423146
Znobiti Svazek: 10 Strana: 0536
Znobiti =
trápiti. Baw. E. v. 584., 608. a j. Znobí rád holčičky. Světz. 1888. 39.
423147
Znobiti koho Svazek: 7 Strana: 1151
Znobiti koho. Mráz
s zimú jest tě znobie. Ezp. 1789. —
koho čím. Bláznovým smie- chem múdrého neznob. Ezp. 608. Někoho zlým z. Ezp. 1561. Jenž úrazem znobí koho. Ib. 1556.
423148
Znobívati Svazek: 5 Strana: 0594
Znobívati, vz Znobiti.
423149
Znobliti koho Svazek: 10 Strana: 0536
Znobliti koho, nobilitieren. Hlavn. 11.
423150
Znociti sa Svazek: 5 Strana: 0594
Znociti sa, il, ení, Nacht werden. Slov. Znocilo sa. Hdž. Čít. 135.
423151
Znoclehovati Svazek: 5 Strana: 0594
Znoclehovati, übernachten. Slov. Bern.
423152
Znoht Svazek: 5 Strana: 0594
Znoht, u, m. =
pazour na ptačí noze, die Kralle am Vogelfusse. Slov. Hdž. Čít. 178. Vz Znocht.
423153
Znohtilý. Z Svazek: 10 Strana: 0536
Znohtilý. Z. maso. 1454. Mš.
423154
Znocht Svazek: 5 Strana: 0594
Znocht, u, m. =
znoht. Šd.
423155
Znoj Svazek: 5 Strana: 0594
Znoj, e, m. =
vedro, úpal, die Glut, Glut- hitze, die Hitze, Sonnenhitze, aestus. Výb. I. 1089, Dch., Kaln. 208., Světz. 1875. V MV. nepravá glossa. Pa. Snáším zimy, znoje. Puch. Rozdýmejte ohňů tavné znoje. Nitra VI. 125. Ale tí, ako len mohli, popchýnali koně, že sa len tak v znoji zvárali. Dbš. Sl. pov. I. 564. Oko pobleskuje v chorém znoji. Čch. Mch. 99. Trpiechu lidé všelikeho horka znoj (aestuaverunt; aestu magno). ZN. V onej v spále, v onom znoji jeden Hřek sě pitie sžádav. Alx. M. v. 88. (HP. 92.). —
Z. =
put, der Schweiss. Na Slov. Žrebec Činko, jako sňach z čista neba spadlý, celý pokrytý bielou znoja penou. Sldk. Mart. 6. Z. se mi juž s čela roní. Pokor. Z hor 32. Pan tatík se věru octne nad ním v znoji. Ib. 153. Kráča, stúpa a z. mu tečie z čela. Dbš. Sl. pov. V. 66. —
Z. =
těžká práce, schwere Arbeit. Mus.
423156
Znoj Svazek: 7 Strana: 1151
Znoj. Cf. Mkl. Etym. 403. b. Z. =
vedro. Z. ohnivý pálí tělo jeho. B. mik. Sir. 38. 29. Slunce na polední straně pálí zemi a proti jeho znoji kto móž státi? Ev. olom. 43. 3. Přijdou opět letní znoje. Č. Kn. š. 198. Milostný z. Čch. St. 73. Slunce znojem zře na poli; Že se chce lev znojem (slunce) vztéci. Ezp. 595., 1180. Zbyli věčného znoje; Z. slunce. Sv. ruk. 75., 86.
423157
Znoj Svazek: 8 Strana: 0516
Znoj. O pův. cf. Gb. H. ml. L 73.
423158
Znojčice Svazek: 5 Strana: 0594
Znojčice, dle Budějovice, ves v Chlu- mínsku. Tk. III. 86.
423159
Znojem Svazek: 5 Strana: 0594
Znojem, jma,
Znojni, a, m.,
Znojmo, a, n., mé. na Mor. Od
znoj, die Sonnenhitze,
znojiti, heiss machen. Starší tvar Znojim (partc. praes. pass.), lat. Znoim, něm. Znoim, nyní Znaim. Gl. 387. Cf. Tk. I. 630., III
. 664., IV. 746, V. 264., V..358. —
Ze Znojma Stanislav. Vz Tf. H 1. 54. Ze Z. Oldř., Petr. Sbn. 561., 446., 509. Vz více v S. N.
423160
Znojem Svazek: 7 Strana: 1151
Znojem. Ze Znojma Oldř. Cf. Pyp. K. II. 331. Ze Znojma Stanisl. Ib. 325.
423161
Znojemský Svazek: 5 Strana: 0594
Znojemský, Znaimer. Z. okurky. Šd. Z. hrad. Dal. Jir. 135., Tk. V. 265.
423162
Znojený čím Svazek: 10 Strana: 0536
Znojený čím: bujarostí. Lit. I. 842.
423163
Znojík Svazek: 7 Strana: 1151
Znojík, u, m., zdrobn. znoj. Koll. Zp. I. 302.
423164
Znojil, a Svazek: 5 Strana: 0594
Znojil, a, m., osob. jm
. Mor. Šd.
423165
Znojím Svazek: 8 Strana: 0516
Znojím, vz Znojem, Brt. D. II. 428.
423166
Znojimo Svazek: 5 Strana: 0594
Znojimo, a, n. = Znojmo. Vz Znojem. Mor. Knrz.
423167
Znojiti Svazek: 5 Strana: 0594
Znojiti, il, en,ení,
znojovati, heiss machen, erhitzen. Vz Znojem. —
čím. Rychlou chůzí celý znojen jsem a upocen, gluterhitzt. Us. Dch. —
Z.
se = potiti se, schwitzen. Slov.
423168
Znojiti se Svazek: 9 Strana: 0410
Znojiti se. Znojil se
pod tíhou žití. Slád Ham. 83.
423169
Znojm Svazek: 5 Strana: 0594
Znojm, vz Znojem.
423170
Znojmo Svazek: 5 Strana: 0594
Znojmo, vz Znojem.
423171
Znojnica Svazek: 7 Strana: 1151
Znojnica, e, f., Schwitzbad, -stube, hrvát. Šd.
423172
Znojný Svazek: 5 Strana: 0594
Znojný =
rozpálený, erhitzt;
zpocený, im Schweiss gebadet. Vz Znoj. Slov. Na
nivách nebies slnce vrcholí o poludni. Lúč (paprslek) žhavá z výše na znojné roľníkovo čelo píše. Phld. III
. 2. 188.
423173
Znojný Svazek: 8 Strana: 0516
Znojný. Z. léto. Phľd. 1895. 424.
423174
Znojovina Svazek: 5 Strana: 0594
Znojovina, y, f
. = pot, der Schweiss. Vz
Znoj. Na
Slov. D.
423175
Znojovitý Svazek: 7 Strana: 1151
Znojovitý, schweisstriefend. Slov. Ev. šk. I. 129.
423176
Znoním Svazek: 5 Strana: 0594
Znoním, a, m., sargus, ryba břichoplý- tevná, okounovitá. Krok I. d
. 107.
423177
Znoriť Svazek: 5 Strana: 0594
Znoriť, il, en, ení =
zaňuchati, zavoněti. Na Slov. —
po čem. Hej, človek mnohý tiež jak ten pes skučí, na príklad ten, co znorí po mamone. Phld. IV. 364. —
Z. =
ponořiti. —
se kde. Nuž, odhalte prsa má se, ať se znoře v rájů kráse duch můj po té koupeli pobratří se s anjely. Štulc I. 99.
423178
Znorov Svazek: 5 Strana: 0594
Znorov, a, m., Znorow, ves u Uher. Hra- diště. PL.
423179
Znorov Svazek: 7 Strana: 1151
Znorov, oprav v: Znorovy. Šd.
423180
Znorovský Svazek: 5 Strana: 0594
Znorovský křen. Vz Znorov. Šd.
423181
Znorovy Svazek: 5 Strana: 0594
Znorovy, dle Dolany, ves u Strážnice na Mor. Šd. Tam děvčata každoročně okna, podrovnávku a i sv. Jana a sv. Trojici na modro barví. Vz Sbt. Krat. h. 217.
423182
Znosení Svazek: 5 Strana: 0594
Znosení, n. = znošení.
423183
Znosený Svazek: 5 Strana: 0594
Znosený = znošený.
423184
Znosím Svazek: 5 Strana: 0594
Znosím, a, m., Znosím, ves u Vlašimi. PL. Vz Bfk. Kfsk. 516., 896, 1222
423185
Znosim Svazek: 7 Strana: 1151
Znosim, ě (i), f., míst. jm. Km. 1886. 28.
423186
Znosímský Svazek: 5 Strana: 0594
Znosímský dvůr, Hof-Znosim, u Vlašimi. PL.
423187
Znositi Svazek: 5 Strana: 0594
Znositi, il, šen, ení =
vznášeti, tragen. —
koho kudy. Ta bouřka nás
po všech mořích znosila. Jel. — Vz Znésti. —
Z. =
láti, vyplísniti, ausschelten. Slov. Plk.
423188
Znositý Svazek: 5 Strana: 0594
Znositý, vz Vznositý.
423189
Znošený Svazek: 5 Strana: 0594
Znošený; -e
n,
a, o, ab-, weggetragen; durchs Tragen abgenützt. Bern. Vz Znésti, Znositi.
423190
Znošeuí Svazek: 5 Strana: 0594
Znošeuí, n., die Ab-, Wegtragung; Ab- nützung. Vz Znositi, Znésti. Bern.
423191
Znoška Svazek: 5 Strana: 0594
Znoška, y, f. =
snůška, der Beitrag, die Kollekte. Slov. Bern.
423192
Znôtiť Svazek: 8 Strana: 0516
Znôtiť dovedna = v soulad uvésti. Slov. Kal. S. 216.
423193
Znotiti Svazek: 5 Strana: 0594
Znotiti, il, ěn, ění =
zanořiti. Slov. Bern.
423194
Znov Svazek: 5 Strana: 0594
Znov =
znova, zastar., ale na Slov. posud. Aby sě se mnú z. dělil. Půh. I. 343. lam ďalej o krok, o chvíľu, možná znov búrka ťa chytí, z. možná zbudia ťa city. Ppk. II. 209. Znov tě vítám, země slavná, po tak dlouhém rozchodu. Štulc. I. 198.
423195
Znova, znovu Svazek: 5 Strana: 0594
Znova,
znovu (zastr.:
znovy; na Zlín- sku posud. Brt.), v Krkonš.
stoznova, von neuem, wiederum, neuerdings, aufs neue. Kb.
Znovu: Tab., D., Kom., Tov., BR., Půh. a na Mor. a v Pol. vůbec (cf. Brt. v Pdg. 1881. 138., Bž. 127. a složená s: znova-, znovu-);
znova: V., St., Byl. atd. O rozdílu mezi
,zase, opět, znova´ vz Opět. Z. začíti, dělati. V. Kniha znova vydaná. Us. Znovu zrození. D. Znovu vzpomínati, připomínati, dáti. D. Z. dávati (karty). Dch. Znova tvo- řiti, stavěti, zemi podrobiti. Us. Půjdou znova na nás. Dch. I zchachotal sa pri tom znova. Phld. V. 60. Páni znova na sněm přibyli. Pal. Děj. V. 1. 194. Ano se zlé vždy počíná z nova. Št. Kn. š. 28. L'ubte národ, milujte ho devy! najkrajšieho venca sa doznáte: ak kroz (= pro) váš rod znovu sa prerodí. Ppk. I. 72. Hole, moje hole, vy ste svety moje, keď po vás prechodím, veď sa znovu rodím. Zátur. Znovu. Tov. Vz Chlap. Znovu roditi. BR. II. 14. a. Za ta dobrodiní znovu, co mohu, děkuji; Pročež neračte se diviti, jestli se znovu na KMti způsob (zdraví) nynější dotazuji. Žer. 18., 311. Znovu ža- lovati, pohnati, póhony slyšeti. Půh. I. 312., 391., II. 64., 627.
423196
Znovadobytí Svazek: 5 Strana: 0595
Znovadobytí, n., die Wiedereroberung. Z. ztraceného království. Šmb. S. II. 286.
423197
Znovaný Svazek: 5 Strana: 0595
Znovaný =
unavený. Slov. Vz Znuvaný. Z-né v ťažkej vypočívalo drimote ľudstvo; Z. údy; Keď z-ný už i ľud zasnul; Vestup- tež do ohrad a z-ní si na čas vypočiňte. Hol. 7., 24., 43., 71.
423198
Znovaspořádání Svazek: 5 Strana: 0595
Znovaspořádání, n., die Wiederherstel- lung. Z.
říše. Šmb. S. II. 76.
423199
Znovazkříšení Svazek: 5 Strana: 0595
Znovazkříšení, n.,
die Wiedererwek- kung. Z. češtiny. Tč. exc.
423200
Znově Svazek: 5 Strana: 0595
Znově =
znovu, v nově. Pokud v z. mi- strství nevymění. Sl. let. I. 306.
423201
Znove Svazek: 7 Strana: 1151
Znove =
znova. Phl'd. VI. 255.
423202
Znoveč Svazek: 5 Strana: 0595
Znoveč =
znova. Slov. Ssk.
423203
Znovek Svazek: 5 Strana: 0595
Znovek =
znova. Slov. Po nekterém čase zas napomenul céry, aby z. vybraly sa na cestu. Dbš. Sl. pov. VIII. 69. Aby si ma z. a vždy milovala. Phld. IV. 22.
423204
Znovel Svazek: 9 Strana: 0410
Znovel =
znovu. Slez. Lor. 81.
423205
Znovie Svazek: 7 Strana: 1151
Znovie, dria, arbor, zastr. Pršp. 24.
423206
Znovinářštiti Svazek: 9 Strana: 0410
Znovinářštiti literaturu. List. fil. 1899. 297.
423207
Znoviti Svazek: 5 Strana: 0595
Znoviti, il, en, ení,
znovovati =
obnoviti, erneuern. Slov. Bern.
423208
Znovotařiti Svazek: 7 Strana: 1151
Znovotařiti, il, en, ení, verneuern. Če- ština znovotařená. Zl. Jg. 286.—289.
423209
Znovoti Svazek: 5 Strana: 0595
Znovoti, v novoti =
znova, od neužíva- ného: novoť. U Olom. Sd.
423210
Znovotiti Svazek: 5 Strana: 0595
Znovotiti, il, ěn, ění =
znoviti. Bern.
423211
Znovu Svazek: 5 Strana: 0595
Znovu, vz Znova.
423212
Znovu Svazek: 8 Strana: 0516
Znovu. Je jako z. zrozen (vyvázl-li z těžké nemoci). Nov. Př. 625.
423213
Znovukřtění Svazek: 9 Strana: 0410
Znovukřtění v jednotě. Vlč. Lit. I. 373.
423214
Znovukřtíti Svazek: 5 Strana: 0595
Znovukřtíti, von neuem, neuerdings taufen. Vz Křtíti. 1535. Mus. 1883. 243.
423215
Znovunarození Svazek: 5 Strana: 0595
Znovunarození, n., die Wiedergeburt. Kos. Ol. I. 307.
423216
Znovuobrození Svazek: 10 Strana: 0536
Znovuobrození, n. Věst. X. 268.
423217
Znovuotevření Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuotevření, n., die Wiedereröffnung. Z. učení Karlova. ZČ. Předml. V.
423218
Znovuoživený Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuoživený, neubelebt. Z. síly. Tč.
423219
Znovuplození Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuplození, n., die Wiedererzeugung. Nz. lk.
423220
Znovupostavení Svazek: 5 Strana: 0595
Znovupostavení, n., das Wiederauf- bauen, der Neubau. Z. domu. Us. Pdl.
423221
Znovurození Svazek: 5 Strana: 0595
Znovurození, n., das Wiedergebaren, die Wiedergeburt. Zlob.
423222
Znovurozený Svazek: 5 Strana: 0595
Znovurozený =
znovu zrozený, neu-
, wiedergeboren. Kom.
423223
Znovusestrojení Svazek: 5 Strana: 0595
Znovusestrojení, n.
, die Wiederkonstru- irung. Dk.
423224
Znovustvoření Svazek: 10 Strana: 0536
Znovustvoření, n. Věst.
X. 268.
423225
Znovutvoření Svazek: 5 Strana: 0595
Znovutvoření, n., die Wiedererzeugung, Neubildung, Regeneration. Nz. lk.
423226
Znovuvypravování Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuvypravování, n., die Nacherzäh- lung. Us. Pdl.
423227
Znovuvystavení Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuvystavení, n. =
znovupostavení. Jeptišky nalezly až do z. příbytků svých útočiště při kostele sv. Jana. Ddk. III. 100.
423228
Znovuvysvěcení Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuvysvěcení, n.
, die Wiedereinwei- hung. Z. kostela. Ddk. III. 109.
423229
Znovuvzkřísiti Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuvzkřísiti, il, šen, ení, wiederer- wecken, neubeleben. —
koho: národ. Us.
423230
Znovuvzkříšení Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuvzkříšení, n., die Wiedererwek- kung. Z. vkusu. Osv. I. 365. Z. Europy. Ib. I. 364.
423231
Znovuvzkříšený Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuvzkříšený; -en, a, o, wiederer- weckt, neubelebt. Z. národ, umění. Us.
423232
Znovuvzniknutí Svazek: 10 Strana: 0536
Znovuvzniknutí, n. Z. tkaně (úplné zho- jení), reorganisatio. Ktt.
423233
Znovuzbudování Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuzbudování, n., das Wiederauf- bauen, der Wiederaufbau, Neubau. Z. ná- rodního divadla r. 1883. Us.
423234
Znovuzploditi Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuzploditi, il, zen, ení, wiederer- zeugen
. — co. Palladio antiku nenapodo- biti, ale z. uměl. Koll. III. 274.
423235
Znovuzroditi Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuzroditi, il, zen, ení, neugebären. —
se, wiedergeboren werden. Osv. I. 41.
423236
Znovuzrození Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuzrození, n., die Wiedergeburt. Z. poesie české. Nitra VI. 195. Z. přírody. Vlč. Z. slohu římského. Osv. I. 365.
423237
Znovuzrozený Svazek: 5 Strana: 0595
Znovuzrozený; -
en,
a,
o, neu-, wieder- geboren, neuaufgelebt. Z. idea, Osv. I. 364., probošství. Ddk. V. 24.
— k čemu: k ve- likým činům. Kká. K
sl. j. 143.
423238
Znovuztvrzení Svazek: 10 Strana: 0681
Znovuztvrzení, n. Slavné z. (zemských práv). Tk. Pam. II. 12.
423239
Znovy Svazek: 5 Strana: 0595
Znovy, vz Znova.
423240
Znoženodělený Svazek: 5 Strana: 0595
Znoženodělený, fusstheilig. Vz Zno- žený.
423241
Znoženoklaný Svazek: 5 Strana: 0595
Znoženoklaný, fusspaltig. Vz Znožený.
423242
Znoženosečný Svazek: 5 Strana: 0595
Znoženosečný, fusschnittig. Vz Zno- žený.
423243
Znoženožilný Svazek: 5 Strana: 0595
Znoženožilný, pedatinervius, fussnerwig, když řapík se rozděluje na větve roze- vřené, tlusté (čili žíly) a když tyto větve na straně vnitřní n. hoření opět se rozdě- lují co hlavní žíly do cípů čili uštů vzni- kající. Příklady vz v Znožený.
423244
Znožený Svazek: 5 Strana: 0595
Znožený; -
en,
a, o = pedatus,
k noze podobný, fussförmig. Z. listy. Rostl. I. a. 89., Nz. Z., když listy znoženožilé též po- dlé rozvětvení žil jsou rozděleny. Podlé hloubky výřezů rozeznáváme
znoženoklaný, pedatifidus, fusspaltig, když výřezy sahají k polovičce listové n. p. u lomikamenu ka- kostového;
znoženodělený, pedatipartitus, fusstheilig, jdou-li vřezy až k samým hlav- ním větvím řapíku n. p. u čemeřice smrad- lavé;
znoženosečný, pedatisectus, fusschnit- tig, když cípy docela jsou odděleny a hlavní větve žílové nahy n. p. listy čemeřice černé, takový slove též
znožený, pedatus. Rst. 525. Z. list, rozdělený nejprve ve 3 díly, z nichž postranní dva opět se ve dvé dělí, načež vnější úkrojek těchto dělení to opakuje. Č. Kv. XXX.
423245
Znucovati Svazek: 5 Strana: 0595
Znucovati, vz Znutiti.
423246
Znuděnec Svazek: 9 Strana: 0410
Znuděnec, nce, m. = kdo se unudil. Nár. list. 1897. č. 293. odp. feuill.
423247
Znudenosť Svazek: 8 Strana: 0516
Znudenosť. Nár. list. 1894. č. 27. Ned. záb. Cf. Znuditi.
423248
Znuděný Svazek: 5 Strana: 0595
Znuděný =
znuzený, vz Znuziti. —
čím: daňami a vojnou. Slov. Zbr
. Hry 136.
423249
Znuditi Svazek: 5 Strana: 0595
Znuditi, vz Nuditi.
— koho čím: vál- kami. Plác. —
se komu. Z-lo se mi to, es wurde mir langweilig. Us. Tč.
423250
Znudlovati něco Svazek: 5 Strana: 0595
Znudlovati něco, z něm. =
stlouci, z kousků udělati. — co. Sotva ten domek z-val. U N. Bydž. Kšť. —
Z. =
zhudlovati, verpfuschen.
423251
Znudzeti Svazek: 5 Strana: 0595
Znudzeti =
znuzeti. Slov. Bern.
423252
Znudziti Svazek: 5 Strana: 0595
Znudziti = znuziti. Slov. Bern.
423253
Znudzovati Svazek: 5 Strana: 0595
Znudzovati =
znuzovati. Slov. Bern.
423254
Zňuch Svazek: 7 Strana: 1151
Zňuch =
co by oňuchal, očichal, málo. Donesla toho z. Val. Vck.
423255
Zňuchati Svazek: 5 Strana: 0595
Zňuchati, herausschnufeln. —
co kde. Jídlo
v kuchyni. Na Ostrav. Tč. 327*
423256
Znumek Svazek: 10 Strana: 0536
Znumek, mka, m. =
známý. Prus. Slez. Čes. 1. XII. 310.
423257
Znúter Svazek: 5 Strana: 0596
Znúter = znúterně. Na Slov. Bern.
423258
Znúterně Svazek: 5 Strana: 0596
Znúterně =
vnitř, innerlich, inwendig.
423259
Znúternosť Svazek: 5 Strana: 0596
Znúternosť, i, f. =
vnitřnosť, vnitřek, das Inwendige. Slov. Bern.
423260
Znúterný Svazek: 5 Strana: 0596
Znúterný = vnitřní, inwendig, innerlich. Slov. Bern.
423261
Znutiti Svazek: 5 Strana: 0596
Znutiti, il, cen, ení;
znucovati = při- nutiti, zwingen. —
koho k čemu: k po- divení. Mus., Rk. Když nechce, kdo pak ho k tomu znutí? V Kunvald. Msk.
423262
Znutiti Svazek: 7 Strana: 1151
Znutiti. Řeřáb vlka k slibu znuti. Ezp. 517.
423263
Znutiti koho z čeho Svazek: 10 Strana: 0536
Znutiti koho z čeho: ze slibu =
žádati věc slíbenou. Baw. E. v. 517.
423264
Znútra Svazek: 5 Strana: 0596
Znútra =
z vnitřku, z nitra, von in- wendig, von innen. Slov. Bern. Z. vyísť. Hol. 113. Strašné hučání z. stále sa ozý- valo. Hol. 35. —
Z. =
znúterně. Bern.
423265
Znutrajší Svazek: 5 Strana: 0596
Znutrajší = znúterný. Slov. Bern.
423266
Znutrák Svazek: 5 Strana: 0596
Znutrák, a, m. =
kdo má jedno varle anebo obě uvnitř těla a ne v šourku, wer die eine o. beide Hoden nicht im Hoden- sack, sondern im Körper verborgen hat. Slov. Bern.
423267
Znútrek Svazek: 5 Strana: 0596
Znútrek, terka a terku, m. =
vnitřek. Slov. Bern.
423268
Zňutř Svazek: 5 Strana: 0596
Zňutř, ab intus. Ž. wit. 44. 14.
423269
Znuvaný Svazek: 5 Strana: 0596
Znuvaný =
unavený, znovaný, abge- mattet, müde. Slov Z. usnul. Čjk 70. Sníva o tom lid z-ný
, čím bol vo dne zamiest- naný. Č. Čt. I. 270.
423270
Znúvať Svazek: 7 Strana: 1151
Znúvať. Darmo sa znúva sťažeň dobový, Orl. X
. 118.
423271
Znúvať Svazek: 8 Strana: 0516
Znúvať =
trápiti koho, dolézati, nuditi. Slov. Kal. S. 216.
423272
Znuzačilý Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzačilý =
znuzený. Je na dobro z-lý. Hrad. Kšť.
423273
Znuzačiti Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzačiti, il, en, ení,
znuzačovati, v nouzi uvésti, elend machen. —
koho. Děti ho z-ly. U Hrad. Kšť. — Vz Znuziti.
423274
Znuzelosť Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzelosť,
znuzilosť, i, f. =
nouze, die Verarmung.
423275
Znuzelý Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzelý, znuzilý =
znuzený, verarmt, elend. —
čím: bídou. Br. Stav obce ne- úrodou z-lé. Us. Z-lí sousedé. Mus. 1880. 249.
423276
Znuzení Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzení, n., die Verarmung. Vz Znuzeti a Znuziti. Až do znuzení, bis zum Ekel. Šm.
423277
Znuzený Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzený =
znuzelý. Z. člověk. Us. Tč. Z. železnice (která se nevyplácí), nothlei- dende Bahn; směnka (pro neplacení n. ne- přijetí osvědčená), nothleidender Wechsel. Dch. Nyní žije z-ný. Koll. III. 406.
423278
Znuzeti Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzeti, el, ení =
schudnouti, verarmen, dürftig werden, Noth leiden. V. —
čím: neštěstím.
423279
Znuzila Svazek: 7 Strana: 1151
Znuzila, y, f., enixa, zastr. Pršp. 64.
423280
Znuzilosť, i Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzilosť, i
, f. =
znuzelosť.
423281
Znuzilý Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzilý =
znuzelý. Koll. Cest. I. 49.
423282
Znuzilý Svazek: 7 Strana: 1151
Znuzilý. Pal. Rdh. I. 50., Šf. Strž. I. 265., 347.
423283
Znuziti Svazek: 5 Strana: 0596
Znuziti, il, en, ení;
znuzovati = v nouzi uvésti, ochuditi, arm, dürftig machen. —
koho. Br.,
Kram.
— se čím: prací. Tč.
— Cf. Znuzačiti.
423284
Znuziti koho Svazek: 10 Strana: 0536
Znuziti koho =
ožebračiti. Baw. Ar. v. 1719.
423285
Znuzněti Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzněti, ěl, ění =
znuzeti. Papr.
423286
Znuzovaný Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzovaný, abgeplagt, elend. Z. národ. Tč. exc. Vz Znuziti.
423287
Znuzovati Svazek: 5 Strana: 0596
Znuzovati, vz Znuziti.
423288
Znylý Svazek: 10 Strana: 0536
Znylý =
unylý. Zub. Még. 36.
423289
Znýnati Svazek: 7 Strana: 1151
Znýnati, vz Znýti.
423290
Znýnati Svazek: 10 Strana: 0536
Znýnati. Srdcem z. Výb. I. 364. 4. Vz Znýti.
423291
Znýti Svazek: 5 Strana: 0596
Znýti, znyji, yl, ytí;
znývati, znýnati = nýti, umříti, sterben, schmachten. —
abs. Žádá a znývá duše má. Ž. kap. 83. 3. Také znyl prorok a řekl (optavit et dixit). Št. sv. Aug. Hriešník znyje. Ž. wit. 111. l0. —
v čem. Ať jen v tvém žádaní znyje duše má. Ms. Č. —
čím. Srdce j'mu zřením znylo. Alx. M. v. 92. (HP. 92.). Ms. Alx., Výb. I. 1089. 9. Často srdcem znýnáš. Výb. I. 364. —
proč. Srdce jeho od žalosti znylo. Us. Tč. —
kde. Tvé srdce v tobě znylo. Pravn. 841.
423292
Znýti Svazek: 7 Strana: 1151
Znýti. Tudy jeho úsilé všecko znyje (je marné). Výb. I. 1168. Znyl jsem
u mém smysle. 14. stol. Mus. 1885. 125. a.
423293
Znýti Svazek: 9 Strana: 0410
Znýti. Má se dívati božie výsosti, ažby znyl v
srdci. Št. Bes. 10.
423294
Znýtovati Svazek: 5 Strana: 0596
Znýtovati, zusammenlöthen. Bern.
423295
Zo Svazek: 5 Strana: 0596
Zo, na Slov. m.:
s,
se,
z: zožrati = sežrati, zomreť = zemříti, zoptati = zeptati. Jg. Vyžeň čerta zo sadu svojho ; Na starom do mlýna i zo mlýna (samá starosť); I ten ka- bát zo seba by mu dal. Zátur. Rád ťa vi- dím zo srdiečka úprimného. Sl. spv. II. 41. — Také na mor. Slovácku. Tč. Na Ostrav. také místo:
za = zotka = zátka, zorobek = zarobek, zomasta = zámasta. Tč.
423296
-zo Svazek: 8 Strana: 0516
-zo. Subst. ukončená v
-zo sklánějí se místy na Mor. dle vzoru měkkého: v železi. Vz Brt. D. II. 6.
423297
Zoanthropie Svazek: 5 Strana: 0596
Zoanthropie, e, f. = druh šílenství, v Němž šílenec domnívá se býti nějakým zvířetem. S. N.
423298
Zob Svazek: 5 Strana: 0596
Zob, u, m. =
ptačí (slepičí) potrava, zrní, das Körner-, Streu-, Schütt-, Vogel-, Schna- bel-, Taubenfutter, Hühnerfutter. To se ptá- kům k zobu prosypá. V. Slepicím zobu na- sypati. Reš. Kuří, slepičí zob. Budiž krkav- cům za zob. Prov. Ani káněti na zob ne- hodí se (za nic nestojí). Ehr. 243. Ptáka klamávají zobem a člověka slovem (sliby). Brt. S. 4. Vtáky, co zrno zobajú (zob za pokrm majú), opatrené sú zogony, kde sä im ten zob umäkuší prý, lešby do žalúdka im prešiol. Hdž. Čít. 177. Študentský z., Stu- dentenfutter; dělový z., Kanonenfutter. Dch. Mají tam dobrý z. (jídlo), etwas für den Schnabel. Ros. Krkavec (krkáň, vrána) v létě maje všude dosti zobu, když uvidí dobytčí trus, oškliví si jej volaje: Be, be, be; ale v zimě rád mu je mně, že našel: Koláč, koláč. Brt. L. N. II. 18
. — Z. ptačí,
rostlina, ligustrum, die Raiuweide, der Zaun- riegel, Hartriegel Bobule ptačího zobu, od- var z bobulí ptačího zobu. Šp., D.
—Žlutý zob, bodlavá vrbka, hippopha? rhamnoides, der Sand-, Weiden-, Steckdorn. D. —
Z.
ptačí =
ovoce (peckovité)
od ptákův ozo- bané. Vyber si ptačí zoby, ty jsou nej- sladší. U Kr. Hrad. Kšť. —
Z. =
zobák, der Schnabel. Zobem pochytiti. Plk. Vz Zobák.
423299
Zob Svazek: 7 Strana: 1151
Zob. Cf. Mkl. Etym. 404. a.
423300
Zob Svazek: 8 Strana: 0516
Zob =
píce. Oři pro zob. XIV. stol. Mus. 1893. 336. v. 27.
423301
Zobací Svazek: 5 Strana: 0596
Zobací, Pick-.
423302
Zobáče Svazek: 10 Strana: 0536
Zobáče =
hrubé domácí kroupy. Lišen. Mtc. 1902. 114.
423303
Zobáček Svazek: 5 Strana: 0596
Zobáček, čku, m., das Schnäbelchen. Vz Zobák. Zobačka.
423304
Zobáčik Svazek: 5 Strana: 0596
Zobáčik, u, m. =
zobáček. Malý vtáčik máva kriklavý z. (malý člověk je hněvivý).
423305
Zobáčiti Svazek: 5 Strana: 0596
Zobáčiti, il, en, ení,
zobačovati =
spa- třiti, erblicken. Div predivný zobáčily jasné jeho oči. Chlpk. Sp. 133.
423306
Zobačka Svazek: 5 Strana: 0596
Zobačka, y, f. =
zobák, ligustrum vul- gare. Cf. Zobačky, Zobák. Let. Mt. S. VIII. 1. 29.
423307
Zobačky Svazek: 5 Strana: 0596
Zobačky, pl., f. =
ptačí zob rostl. Slb. 373. Vz Zob.
423308
Zobáčky Svazek: 5 Strana: 0596
Zobáčky, pl., m., ve vinohr., das Schnabel- holz. Šm.
423309
Zobáčky Svazek: 8 Strana: 0516
Zobáčky, pl., m. =
zimolez, ligustrum vulg. Brt. D. II. 504.
423310
Zobačov Svazek: 5 Strana: 0596
Zobačov, a, m., Zobačow, ves u Litovle na Mor. Tč.
423311
Zobadati Svazek: 5 Strana: 0596
Zobadati =
zkoumati, pozorovati, beo- bachten. —
co. Chym.
423312
Zobadlo Svazek: 5 Strana: 0596
Zobadlo, a, n. =
zubadlo (koni). Sl. let. VI. 257.
423313
Zobák Svazek: 5 Strana: 0596
Zobák, u,
zobáček, čku, m.,
zobík, u =
ptačí pysk, nosec, zob, klivák, der Schnabel. Dlask zobákem dlabe díry do dubu. Sych. —
Z.,
zobec, zoban, ďob, ďobák, klofec, ťob,
klubák, kluban, klubec, klvec, kluk, Šp., v již. Čech. šnobák. Kts. Z. silný, od ko- řene rovný, hákovitě zahnutý, od kořene hákovitý
, zejkovaný (vroubkovaný), zahnutý, rovný, hranatý
, slabý, krátký, dlouhý, tenký, oblý, slabě ohnutý, útlý, šídlovitý, s ostrým
krajem, plochý, špičatý, se strany smáčknutý, kuželovitý, tlustý, měkký, tvrdý, na hřebene zahnutý, mírně klenutý, u kořenu měkký, lysou blánkou potažený, svalnatou koží po- krytý, trojhranný, hranatý, vysoký, ku předu súžený, napřed sploštělý a široký, hladký. Jhl. Kuřata mají zobáky otevřené, je jim horko. Slez. Šd. Činil se, co zobáček stačil. U Dobruš. Vk. Jest přísloví kratší než zo- báček ptačí. Km. Každý pták zpívá píseň, kterou má v z-ku (každý jedna po svém rozumu;. U Žamb. Dbv. Sluší mu to jako huse bez zobáku (nesluší) U Litomšle. Bda. Každý pták zpívá podlé svého zobáka. Mor. Tč. Malý ptáček mívá křiklavý zobáček. Vz Zobáčik. Bž. — Chtěl něco na zobák (jísti). Us. Dch. Všude musíš míť ten zobák (do všeho se plésť). Dhn. Rok má dlouhý zobák. Prov. Šd., Tč. Z. konvice (huba, pysk). Us. Z, lodi, der Schiffschnabel.
Z. = válečný stroj obranný. NA. III. 89. Slémě z-ku, die Firste des Schnabels. Nz. —
Z , a, m. =
mlsoun, der Näscher;
chytrák. U Olom. Sd. U Jindř. Hrad. Vlk.
423314
Zobák Svazek: 7 Strana: 1151
Zobák. Cf. Mkl. Etym. 404. a. —
Z. kachní = obuv tupě zakončená. Ott. VI. 448.
423315
Zobák Svazek: 8 Strana: 0516
Zobák u obuvi. Wtr. Krj. I. 161. Cf. Zo- batý, Nos.
423316
Zobák Svazek: 9 Strana: 0410
Zobák. Jsi ještě mladý ptáček, máš žlutý zobáček (jsi nezkušený). Br. Věk. 144. —
Z. =
kleště, kterými s hradeb bouRací be- rany zachycovali a nahoru natahovali. Ott. XIV. 367a.
423317
Zobák Svazek: 10 Strana: 0536
Zobák, u, m.
Z. hole =
ohnutá hořejší její část. Hamz. 53.
423318
Zobák Svazek: 10 Strana: 0681
Zobák, u, m
. Z.
byl střevíc prodloužený do špice. Wtr. Řem. 250.
423319
Zobákovitý Svazek: 5 Strana: 0597
Zobákovitý, schnabelartig. Z. závorky. {}. Šim. 13.
423320
Zobákovitý Svazek: 10 Strana: 0681
Zobákovitý střevíc. Wtr. Řem. 120. Sr. předcház. Zobák.
423321
Zobákový Svazek: 5 Strana: 0597
Zobákový, Schnabel-. Z. střevíce (ve 12. stol.). Ddk. IV. 254., Mj.
423322
Zobálek Svazek: 5 Strana: 0597
Zobálek, lku, m.,
ve sklárnách, das Fü- geeisen. Fugeisen. Šm.
423323
Zobaliti co čím Svazek: 9 Strana: 0410
Zobaliti co čím: své zámysly písmy. Chč. 8. 1. 50.
423324
Zoban Svazek: 5 Strana: 0597
Zoban, u, m., vz Zobák. Ve Slez. a již. Mor.
ďoban. Šd. —
Z. v bot. =
ďo
b,
ťob, rostrum, der Schnabel; protah obyč. cepný, zobanovitý, patrně dlouhý anebo takový díl na konci nějakéko údu nasazený ; tím názvem se znamená špička na víku mnohých mechů, prodloužená trubka kalichová na nažkách locik a hadíchmordů, stálá a prodloužená čnělka zelic, hořčic, lomikamenův. Rst. 525. —
Z. =
konec retorty, das Schwanzende, Pta. V lučbě =
spojnice, der Vorstoss. Šp. Z., a, m., os. jm. Šd.
423325
Zobanatý Svazek: 5 Strana: 0597
Zobanatý, rostratus, geschnäbelt; pro- tahem zobanatým opatřený na konci. Vz Zoban. Rst. 525.
423326
Zobánek Svazek: 5 Strana: 0597
Zobánek, nku, m., das Schnabelchen: 1. vůbec malý zoban, 2. protah krátký zo- banovitý na blizně nebo nad ní u některých violek a vstavačovitých. Rst. 525.
423327
Zobání Svazek: 5 Strana: 0597
Zobání, n., das Picken. —
Z. =
zob, das Schnabelfutter. Dch.
423328
Zobání Svazek: 7 Strana: 1151
Zobání, voramen. Pršp. 51.
423329
Zobanice Svazek: 5 Strana: 0597
Zobanice, e, f. =
zobání. To byla z.! Us.
423330
Zobaník Svazek: 5 Strana: 0597
Zobaník, a, m., os. jm. Mor. Šd.
423331
Zobanitec Svazek: 5 Strana: 0597
Zobanitec, tce, m., rhychotheca. Rostl. I. 216. a.
423332
Zobanitka Svazek: 5 Strana: 0597
Zobanitka, y, f., rostellaria, plž. Krok II. 126.
423333
Zobanitý Svazek: 5 Strana: 0597
Zobanitý =
k zobanu podobný, schnabel- artig Z. nažka, všivec. Rostl). Slb. 468.
423334
Zobanka Svazek: 5 Strana: 0597
Zobanka, y, f. =
smetanník, rostl. Vz Slb. 451.
423335
Zobanka Svazek: 10 Strana: 0536
Zobanka, y, f. = ventosa. Rozk. P. 2506.
423336
Zobánkatý Svazek: 5 Strana: 0597
Zobánkatý, kurzgeschnäbelt, malý zoban, zobánek mající na př viko na baničce plo- níku vlasatého. Rst 525.
423337
Zobánkovitý Svazek: 9 Strana: 0410
Zobánkovitý konec. Čl. Fyll. 19. Vz Zo- bánek (v koruně rostlin).
423338
Zobánky Svazek: 5 Strana: 0597
Zobánky, pl., na mor. Slov.
ďobánky =
třešně ptactvem ozobané. Mor
. Šd.
423339
-zobanný Svazek: 5 Strana: 0597
-
zobanný, -rostris, -schnäbelig. Dvojzo- banný, birostris, zweischnäbelig na př. kalich lomikamenův; krátkozobanný, brevirostris, kurzschnäbelig; křivozobanný, curvirostris, krummschnäbelig; rovnozobanný, rectirostris, gpradsehnäbelig. Rst. 525.
423340
Zobanovitý Svazek: 5 Strana: 0597
Zobanovitý, vz Zoban, Zobanatý.
423341
Zobanůska Svazek: 5 Strana: 0597
Zobanůska, y, f., rhynchites, hmyz. Krok II. 255.
423342
Zobaný Svazek: 5 Strana: 0597
Zobaný; -
án,
a,
o, gepickt, mit dem Schnabel gesammelt. Z. semeno. Us.
423343
Zobaru Svazek: 5 Strana: 0597
Zobaru, adv. =
honem, ledabylo. Z. něco dělati Na mor. Val. Vck.
423344
Zobatec Svazek: 5 Strana: 0597
Zobatec, tce, m., curculigo, die Rüssel- lilie. Z. vstavačový, c. orchioides, stojatý, c. stans. Vz Rstp. 1550. a násl.
423345
Zobatec Svazek: 7 Strana: 1151
Zobatec. Cf. Ott. V. 786. a.
423346
Zobatec Svazek: 8 Strana: 0516
Zobatec, tce, m., aesulas, brouk. Klim. 381.
423347
Zobatěnec Svazek: 5 Strana: 0597
Zobatěnec, nce, m., curculigo. Rostl. I. 263. Vz Zobatec
423348
Zobati Svazek: 5 Strana: 0597
Zobati, zobám a zobi, zobej a zob, al, án, ání;
zobávati =
klovati; zobaje jísti; jísti; se =
klovati se; celovati se. Jg. —
abs. Zobte, vece, moji Řeci (jezte). Alx. V. 1062. Již zráli hroznové a mohli se z. BO. —
co, koho. Nezobej mne = neštípej mne. U Něm. Brodu. Brnt. Zobe jako holub všecko, co se předeň sype (slouží každému). Vlč. Pri potoku sedela, na kačeny volala: Kač, kač, kač, kač, kačena, nasypem ti jačmena. Neni som ja kačena, abych jačmen zobala, ale som ja devečka od Nového Mestečka. Sl. ps. II. 72. Cizí proso oháníš a tvé vrabci zobou. Č. M. Chce hvězdy z., trägt die Nase hoch. Us. Šd. (Alexandr) poče ten mák z. (jísti). Alx. V. v. 1059. (HP. 26.). Ten ho zobl (udeřil; napálil). Us. Kšť. Slepice zobají pšenici. Ros. — Sych., Br. Dobré kousky zobati (jísti). Ros. —
co kde. Ptáci
na humenci (obilí) zobou. BR. II. 513. Z-la
tam jetelinku drobnú. Sš. P. 561. Žáci slívy
ve škole zobí. Pass. —
co čím: obilí zobákem. Kom. —
kam (do čeho). Rk. —
se jak. Tu se (ptáci)
v sladkém lásky požívání (lásky požívajíce) zobají. Puch. —
komu. Hej, Janko, lap ho, lap! Ak lapíš, dobre: zobni si; ak nie, nuž noštek utri si. Phld. V. 71. —
po čem. Orel zobnul po kořisti. Dch. —
s kým. Zobal jsi se slepicemi (říká se dí- těti, které má špičku nosu umazanou). Přer. Kd.
423349
Zobati Svazek: 7 Strana: 1151
Zobati. Cf. Mkl. Etym. 404. a., Mkl. aL. 270. Z. v dialekt. Vz List. fil. 1892. 293.—
co. Mnozí zobí jehněd (jedí). Št. Kn. š. 309. 37. Nebude šípky z. (nedožije podzimku) Rr. Sb. —
s kým. Zobaľs s vranami (o umou- něném). Brt. Dt. 28.
423350
Zobati Svazek: 9 Strana: 0410
Zobati. O tvarech vz Gb. H. ml. III. 2. 352. -
co. Zobal jako holub vše, co předeň se sypalo = všemu zpozdile věřil. Pal. Děj. V. 2. 5.
423351
Zobatina Svazek: 10 Strana: 0536
Zobatina, y, f. =
věc zobatá. Hamz. 22.
423352
Zobatuška Svazek: 5 Strana: 0597
Zobatuška, y, f., panorpa, hmyz síťno- křídlý. Krok II. 259.
423353
Zobatý Svazek: 5 Strana: 0597
Zobatý =
dlouhý zob mající, langschna- belig. Bočan z. Ráj.
423354
Zobatý Svazek: 8 Strana: 0516
Zobatý. Z. obuv, střevíce. Wtr. Krj. I. 34., 70. Cf. Nosatý, Zobák (předcház.).
423355
Zobávati Svazek: 5 Strana: 0597
Zobávati, vz Zobati.
423356
Zobavý Svazek: 7 Strana: 1151
Zobavý =
kdo rád zobákem zobe. Šd.
423357
Zobcovan Svazek: 7 Strana: 1151
Zobcovan, a, m., excomunicatus, zastr. Pršp. 36.
423358
Zobcovati Svazek: 10 Strana: 0537
Zobcovati =
vyobcovati, excommunicare.
Rozk. P. 870.
423359
Zobcovitý Svazek: 10 Strana: 0537
Zobcovitý. Sukovka z-tého ohybu. Rais. Lid. 91.
423360
Zobčák Svazek: 10 Strana: 0537
Zobčák, a, m. =
pekař. V zloděj. mluvě. Čes. 1. X. 142.
423361
Zobčanělosť Svazek: 5 Strana: 0597
Zobčanělosť, i, f., die Civilisation. Šm.
423362
Zobčaniti Svazek: 5 Strana: 0597
Zobčaniti, il, ěn, ění =
občanem učiniti, civilisiren. —
koho. Rk. —
koho čím. Nedovierali Kristovi podmaniť, vierou národy a láskou zobčaniť, preto brávali nie z ne- beských hradov zbroj na neverných, ale z pekla skladov. Hrbň. rkp. V. H.
423363
Zobčanštění Svazek: 7 Strana: 1151
Zobčanštění, n., Civilisation, f. Dk.
423364
Zobďaleč Svazek: 10 Strana: 0537
Zobďaleč =
zdálky. Čas. mus. V. 19.
423365
Zobdobiti si co Svazek: 5 Strana: 0597
Zobdobiti si co =
zobraziti, formare. —
jak. Po tomto písme vzorov nebeských z-li si pradedovia naši písmo druhé. Syt. Táb. 190.
423366
Zobec Svazek: 5 Strana: 0597
Zobec, bce, m., der Schnabel. Vz Zobák. Č. Kos vystrkoval žlutý z. Km. 1884. 579. í Když se z. (orlův) v oblouk tak mu zkřiví. Kká. Td. 125. —
Z. =
zob, semenec U Pře- rova. Bkř. —
Z. =
kolozob, koňský bo
b. Sázeli zobce. N. Bydž. Kšť.
423367
Zobec Svazek: 9 Strana: 0410
Zobec, bce, m. =
veliký nos. Hoř. 96. —
Z. =
jídlo. Us. u zlodějů. Kukla 162.
423368
Zobec Svazek: 10 Strana: 0537
Zobec, bce, m
. = střevíc s nosem. Jrsk. VI. l. 9. Sr. Nos. —
Z. =
chléb. V zloděj. mluvě. Čes. 1. XI. 142.
423369
Zoběcati Svazek: 5 Strana: 0598
Zoběcati, alles aufopfern. Šd.
423370
Zobecnělosť Svazek: 5 Strana: 0598
Zobecnělosť, i, f., die Gemeinwerdung, Gemeinheit. Z. nemoci. Ja. Aby neutonul v bahně jalové samospokojenosti a všední z-sti. Koll. III. 319.
423371
Zobecnělý Svazek: 5 Strana: 0598
Zobecnělý, gemein geworden, gemein. Z. nemoc, Ja., věc, Zlob., píseň, Němc, jméno, Lpř., mínění, Pdl., název, Sb. vel. III. 31., zvyk, Us., formule. Pal. Děj. IV. 1. 50.
423372
Zobecnělý Svazek: 7 Strana: 1151
Zobecnělý. Náhled v knihách z-lý. Dk. Aesth. 408.
423373
Zobecnění Svazek: 5 Strana: 0598
Zobecnění, n., die Verallgemeinerung. Dch.
423374
Zobecněný Svazek: 5 Strana: 0598
Zobecněný; -
ěn,
a, o, verallgemeinert.
423375
Zobecněti Svazek: 5 Strana: 0598
Zobecněti, ěl, ění, gemein werden. —
abs. Ten kroj již zobecněl. Kos. Název, zvyk ten zobecněl. Us. Pdl. Kázeň když v obyčej vejde a zobecní. BR. II. 166. b. Toto slovo již z-lo. Us. Tč. Nemoc zobec- něla. Ja. —
komu. Boč. —
kdy. To
za našeho věku zobecnělo. Mudr. Brambory teprv
po velikém hladu r. 1772.
u nás
na dobro z-ly. Osv. VI. 682. —
kde proč. U Římanů z-něl
pro plody její název prae- coqua. Osv. VI. 687. Pro věc tu z-něl ná- zev. Pdl. —
komu. Neníť prorok beze cti než v své vlasti, protože takoví mnohým zobecnějí. BR. II. 63. a.
423376
Zobecniti Svazek: 5 Strana: 0598
Zobecniti, il, ěn, ění;
zobecňovati = obecným učiniti, gemein machen;
obecným, všeobecným zdělati, verallgemeinen, gene- ralisiren.—
koho. Br.
— co komu. Smrž.
— se komu. Hříchové se lidem tak zobec- ňují, aby .... V. —
co čím. Analytické rovnice lze z. tím, že se každý binom a + b promění v trinom a + b + c, z čehož pak dále polynom povstává. Šim. 32.
423377
Zobecňování Svazek: 5 Strana: 0598
Zobecňování, n., die Verallgemeinerung, Generalisation. Nz.
423378
Zobecňovati Svazek: 5 Strana: 0598
Zobecňovati, vz Zobecniti.
423379
Zobejmouti Svazek: 5 Strana: 0598
Zobejmouti, vz
Zobjímati.
423380
Zoběný Svazek: 7 Strana: 1151
Zoběný. Z.
obilí =
zadní, drůbeži na zob. Z. réž. Slez. Šd.
423381
Zoberať Svazek: 5 Strana: 0598
Zoberať, vz
Zobírati.
423382
Zobeslat Svazek: 7 Strana: 1151
Zobeslati koho
do Žatče
k sněmu. Arch. III. 58. a j.
423383
Zobeslati Svazek: 5 Strana: 0598
Zobeslati, zobešlu, al, án, ání;
zobsý- lati =
veškeren obeslati, beschicken
— co (kam): sněm do Prahy z. Arch. II. 214. Žá- dáme od tebe s pilností, aby hned všecky many naše zobsýlal, aby veřejně vojensky vzhóru byli. Arch. V. 302. —
čím. Král Jiří dekretem daným zobsílal všecky kraje. Pal. Děj. IV. 2. 548. —
kdy. K tomu času aby se všickni zobsílali, kteří jsou na tom sněmu nebyli. Let. 240.— 241.
423384
Zoběti Svazek: 7 Strana: 1151
Zoběti, ěl, ěn, ění =
býti zoběným, vz toto (v dod.). Bídné obilí, to zobí pro ho- luby. Slez. Šd.
423385
Zobhlídati Svazek: 5 Strana: 0598
Zobhlídati, ganz genau anschauen. —
koho. Lékař nemocného z-dal. Na
Ostrav. Tč.
423386
Zobhrýzti Svazek: 5 Strana: 0598
Zobhrýzti,
zobhryzati, nach und nach alles abnagen. —
co: kosti. Us. Tč.
423388
Zobí Svazek: 7 Strana: 1151
Zobí, n., Hühnerfutter, n. Vz Zoběný (dod.). Laš. Wrch.
423389
Zobidovať sa Svazek: 8 Strana: 0516
Zobidovať sa =
mrzeti se. Slov. Kal. S. 217.
423390
Zobidovati sa Svazek: 5 Strana: 0598
Zobidovati sa = obořiti se? Na Slov. Mámo! zobiduje sa zdurený, čože ma tak kváčete? Dbš. Sl. pov. IV. 7. —
na koho. Z-lo se zdurené na matku. Dbš. Sl. pov. IV. 8.
423391
Zobíjati Svazek: 5 Strana: 0598
Zobíjati,
zobiti, vz Zbíjeti, Zbíti.
423392
Zobík Svazek: 5 Strana: 0598
Zobík, u, m. =
zobák. Osv. V. 639.
423393
Zobírati Svazek: 5 Strana: 0598
Zobírati =
poobírati, abklauben. —
co. D. Tam úrody a ovocia neprestávajú, jedno zoberajú a druhô im už zakvitáva. Hdž. Čít. 148. Nikoho zbojník tu nezoberá. Sldk. 339.
423394
Zobjektisovati Svazek: 5 Strana: 0598
Zobjektisovati, objektisiren. - -
co. Us.
423395
Zobjezditi co Svazek: 10 Strana: 0537
Zobjezditi co: dědinu. Brt. Čít. 390.
423396
Zobjímati Svazek: 5 Strana: 0598
Zobjímati, zobejmouti, zobjati, zobjíti =
celého, mnohokrát obejmouti, wiederholt um- armen. —
koho. St. skl., Us. Tu vkročí slávna mať jeho a dieťa si zobjíma, mohut- nosť ľaku hrozného materské niadra zdýma. Č. Čt. I. 181. —
co komu. A v růže tebe položí a líčka tobě zobjímá. Ntr. VI. 93. —
jak. Tu ju zobjal tuho
kolo drieku. Phld. IV. 22.
423397
Zobjíti Svazek: 5 Strana: 0598
Zobjíti, vz Zobjímati. —
Z., zobejdu, zobešel, objití;
zobchoditi, il, zen, ení, na Slov. -děn, ění =
obcházeje vyřizovati, her- umgehend ausrichten —
co. Us.
423398
Zobka Svazek: 5 Strana: 0598
Zobka, y, f. Na zobku jíti = na zobání jahod n. třešní jíti. Kb.
423399
Zobka Svazek: 8 Strana: 0516
Zobka, y, f., jméno slepičí. Tkč.
423400
Zobkati Svazek: 5 Strana: 0598
Zobkati = po lehku zobati, leise mit dem Schnabel auflesen. Na Slov. Ona si sedí, zobká jahody. Sldk. 261. A tie naše pekné kozy len si tak cifrujú, šípky, trnky len si tak zobkajú. Sl. spv. I. 14.
423401
Zobkati Svazek: 7 Strana: 1151
Zobkati. Holubička s holoubkem se zobká. Č. Kn. š. 143.
423402
Zobkleště Svazek: 5 Strana: 0598
Zobkleště, pl., f., o chirur., der Greif- schnabel. Šm.
423403
Zobkovati se s kým Svazek: 10 Strana: 0537
Zobkovati se s kým. Sá. XVII. 162. Sr. Zobkati.
423404
Zobky Svazek: 5 Strana: 0598
Zobky, pl., m. =
polovařený hrách n. čočka, halbgekochte Erbsen o. Linsen. Na Slov. Plk. —
Z., adv. Navarily mu tam hrachu len tak na zobky (aby si pobíral jen rukou bez lžíce). Dbš. Sl. pov. VII. 13. Gazdina rozhádže sebe (sobě) ponad hlavu a za chrbát po izbe na zobky uvarený hrach, aby za rána sliepky naň pustila. Mt. S. I. 166.
423405
Zobláček Svazek: 5 Strana: 0598
Zobláček, čka, m., os. jm. Šd.
423406
Zobláčeti Svazek: 5 Strana: 0598
Zobláčeti, el, en, ení,
zobléci, zoblékati =
obléci, ankleiden (von mehreren). --
koho,
se več: někoho v roucho kmentové. V., Jel. Pokudž vás Duch sv. jako v zbroj nezobláčí. BR. II. 294. a. Z. se v oděv, Jel., se v žíně. Ben. V. —
koho čím: dvojím rouchem. V. Popy jeho zoblaczyu spasením. Ž. wit. 131. 16. —
jak. Neboť oni vše
na zlé zobláčejí. Chč. 448. —
Z. =
svléci, ausziehen. —
co. Katuško, dcérko má! idi do svetličky, sberaj že si, sberaj té tvoje šatôčky; angliu zobliekaj a šarlat obliekaj. Č. Čt. I. 128. —
se. Němc. VII. 105. Ako sa zoblieka, začuje v chyži dý- chanie. Dbš. Sl. pov. I. 72. —
jak. Strezte sebe a keď lapíte okradača, zoblečte ho do naha. Zbr. Hry. 81. Prídu Nemci, zoblečú ťa do naha, keď im nemáš co dať. Klčk. VI. 70.
423407
Zobláčeti se več Svazek: 7 Strana: 1151
Zobláčeti se več. Mill. 61., Výb. II. 563. — Byli zobláčeni
do bílých košilí. Let 433
423408
Zobléci Svazek: 5 Strana: 0598
Zobléci, vz Zobláčeti.
423409
Zoblékati Svazek: 5 Strana: 0598
Zoblékati, vz Zobláčeti.
423410
Zoblený Svazek: 8 Strana: 0516
Zoblený. Z. kraj kladodia. Čl. L. Jos. 25.
423411
Zoblinkati koho Svazek: 5 Strana: 0598
Zoblinkati koho = vybiti, durchprügeln. U Místka. Mtl.
423412
Zobliti Svazek: 5 Strana: 0598
Zobliti, il, en, ení =
oblým učiniti, läng- lich rund machen. —
co kde. Na hamrách n. válcech se (cínové železo) zoblí. Techn.
423413
Zoblízati Svazek: 5 Strana: 0598
Zoblízati,
zoblizovati =
oblízati. —
co. D.
423414
Zoblizovati Svazek: 5 Strana: 0598
Zoblizovati = oblízati, auf-, ablecken. —
co. Vz Zoblízati.
423415
Zobloučení Svazek: 5 Strana: 0598
Zobloučení, n., ve stavit., die Archi- volte. Nz., NA. I. 162.
423416
Zobnatka Svazek: 5 Strana: 0598
Zobnatka, y, f., měkkýš. Z. černá, rhyn- chonella psittacea, koněpruská, r. princeps, česká, r. bohemica, příčkovaná, pentamerus acutolobatus, z. obecná, atrypa reticularis. Vz Frč. 206., Frč. Geol. 26.
423417
Zobnatka Svazek: 7 Strana: 1151
Zobnatka. Cf. Brm. IV. 2. 180.
423418
Zobnatý Svazek: 5 Strana: 0599
Zobnatý =
zobák mající, schnabelig. D.
423419
Zobnažiti Svazek: 5 Strana: 0599
Zobnažiti, il, en, ení;
zobnašovati =
ob-
nažiti, nackt machen, entkleiden. —
koho z čeho: ze všech vědomostí. Mus.
423420
Zobnažovati Svazek: 5 Strana: 0599
Zobnažovati, vz Zobnažiti.
423421
Zobnice Svazek: 5 Strana: 0599
Zobnice, e,
sobnička, y, f., die Schnabel- krankheit. Rk.
423422
Zobnička Svazek: 5 Strana: 0599
Zobnička, vz Zobnice.
423423
Zobnička Svazek: 8 Strana: 0516
Zobnička, nemoc holubí. Ott. XI. 512. a.
423424
Zobničky Svazek: 5 Strana: 0599
Zobničky, pl., f.,
hrušky, eine Birnart.
423425
Zobnoviti Svazek: 5 Strana: 0599
Zobnoviti =
obnoviti, erneuern. —
co. Us.
423426
Zobohlavec Svazek: 5 Strana: 0599
Zobohlavec, vce, m., mycterus, brouk. Z.
stříbrohlavý, m. curculionoides. Kk. Br. 273.
423427
Zobohlavec Svazek: 9 Strana: 0410
Zobohlavec. Sr. Klim. 525.
423428
Zobojetnělý Svazek: 5 Strana: 0599
Zobojetnělý =
obojetným učiněný. Zá- para jest zředěná, částečně kyselinou sol- nou neb sírovou z-lá melasa. KP. V. 144.
423429
Zobojetnění Svazek: 5 Strana: 0599
Zobojetnění, n. =
neutralisace, die Ne- utralisation, Neutralisirung. Šp.
423430
Zobojetněný Svazek: 5 Strana: 0599
Zobojetněný ; -
ěn,
a, o, Neutralisirt. Šp.
423431
Zobojetněti Svazek: 7 Strana: 1151
Zobojetněti. Volné kyseliny ve šťávě z-tňují. Ott. V
. 763,
423432
Zobojetniti Svazek: 5 Strana: 0599
Zobojetniti, il, ěn, ění,
zobojetňovati = obojetným zdělati, neutralisiren. Jg., Nz. —
co čím: kyselinou nejakou hmotu. Rostl.
423433
Zobol Svazek: 5 Strana: 0599
Zobol, u, m. =
zobák, der Schnabel. Na Slov. Nuž už len oľutovala toho moriaka. A zlatý prsteň, hla, tam ti mu bol v zo- bole. Dbš. Sl. pov. IV. 37. Laštovička každá má pred Jánom skalôčky rozličnej barvy v zobole. Mt. S. I. 200. —
Z. =
věno, die Mitgift. Na Slov. Žena so z lom; Hoci so zobolom. Mt. S. I. 99. —
Z. = struma (ne- moc). Slov. Dbš. Obyč. 106.
423434
Zobol Svazek: 8 Strana: 0516
Zobol. Hoci so zobolem, nech len so so- bolem (věnem) = čo je aj špatná, len nech je bohatá. Phľd. 1895. 583.
423435
Zobol Svazek: 9 Strana: 0410
Zobol, u, m. =
hrvoľ. Phľd. 1897. 745.
423436
Zobonosec Svazek: 5 Strana: 0599
Zobonosec, sce, m., rhynchites, brouk. Z. modrohlavý, r. caeruleocephalus, stejný, r. aequatus, březový, r. betulae, schwarzer Birkenstecher, jabloňový, r. bacchus, zlatý, r. auratus, malý, r. nanus, topolový, r. po- puli, der Pappelstecher, révový, r. betuleti, stahlblauer Rebenstecher, KP. V. 171., me- děný, r. cupreus, der Pflaumenbohrer, rudo- zelený, r. aeneovirens, německý, r. germani- cus, očkovaný, r. ophthalmicus. KP. Br. 280.—282. Z. kuželovitý, r. conicus, der Zweigabstecher, česnáčkový, r. alliariae, der Blattrippenstecher. Bmr. Živ. zv. 165.—166. (160.—166.).
423437
Zobonosec Svazek: 7 Strana: 1151
Zobonosec, vz
Šír II. 63.
423438
Zobonosec Svazek: 9 Strana: 0410
Zobonosec, sce, m., rhynchites, brouk. Z. černý, rh. aethiops, dvojmotečký, inter- punctatus, hedvábitý, sericeus, hnědoehlupý, pauxillus, chlupatý, tomentosus, jahodový, fragariae, kovový, aeneovirens, měďový, cupreus, modravý, coeruleus, olivový, oli- vaceus, purpurový
, purpureus, širokonosý, tristis, štětinatý
, pubescens, uherský, hun- garicus, zakrslý, nanus, zelenohlavý, coeru- leocephalus, zlatý, auratus. Vz Klim. 616. -
Z.,
motýl. Exl. 163.
423439
Zobonoska Svazek: 5 Strana: 0599
Zobonoska, y, f., brouk. Z. smrková hylobius pini. Vz Schd. II. 510., KP. III. 313.. 314.
423440
Zobonoska Svazek: 10 Strana: 0537
Zobonoska, y, f., nosatec brouk. Vz Ott. XXI. 676.
423441
Zobonosný Svazek: 9 Strana: 0410
Zobonosný zlatokřídlec (motýl). Exl. 149.
423442
Zobor Svazek: 5 Strana: 0599
Zobor, a, m., vrch na Tatrách. Dvoj- hlavý Z. Phld. I
. 1
. 19. Nad vysokou Ni- trou (510) vyzdvihuje sa báječný Z. (1842'). Č. Čt. II. 362. Počul si, kto tam dole čas tráviš, usedavý hlas Zobora? Počuls plač temný tej našej slávy, stolice nášho národa, kde žila a kde i dokonala našich praotcov sloboda? Č. Čt. 161.
423443
Zoborožec Svazek: 5 Strana: 0599
Zoborožec, žce, m. Z. veliký, buceros rhinoceros, pták tropický havranu podobný. Frč. 358., Schd. II. 451.—
Z.,
brouk. Mor. Brt.
423444
Zoborožec Svazek: 7 Strana: 1151
Zoborožec. Cf. Brm. II 291., 302., 306.
423445
Zobour Svazek: 5 Strana: 0599
Zobour, u, m., rhynchantera, die Horn- anthere, rostl. Z. hrubokvětý, r. grandiflora. Vz Rstp. 567.
423446
Zobouti Svazek: 5 Strana: 0599
Zobouti, vz Zobouvati.
423447
Zobouvati Svazek: 5 Strana: 0599
Zobouvati, zobouti = všecky obouti, alle beschuhen. —
koho. Br. Vz Zobuť.
423448
Zobouzeti koho Svazek: 7 Strana: 1151
Zobouzeti koho. Wtr. Obr. II. 684.
423449
Zobr Svazek: 10 Strana: 0537
Zobr, a, m., velmi rychlé zvíře. List. fil. XVI. 110.
423450
Zobra Svazek: 7 Strana: 1151
Zobra, malus, zastr. Pršp. 92 44.
423451
Zobraceti Svazek: 5 Strana: 0599
Zobraceti, el, en, ení,
zobrátiti, alles umkehren, umwenden. —
co =
zpřevraceti, umkehren, durch einander werfen, ü
ber u. unter sich kehren. Br. — se
(čím kd
e). Zmítáním lodi vše se
v nás zobracelo. Har. Obrazy se zobracely, na se hleděť nedaly (sich abwenden) Sš. P. 3. —
se kam. Spí všetko v tuhom spánku. Abraham práve včul na druhú stránku sa zobracal. Phld. III. 1. 35.
423452
Zobraceti co jak: na Svazek: 7 Strana: 1151
Zobraceti co jak:
na ruby. Pyp. K. II, 96. —
co kam. Z-cel sem tam palné zory. Phl'd. VI. 252.
423453
Zobrati Svazek: 5 Strana: 0599
Zobrati = zebrati. Slov. Zobratí sa, že sa vráťa domov. Dbš. Sl. pov. I. 2. Zoberieš si (ty nabereš, dostaneš). Dbš. Obyč. 45.
423454
Zobratí Svazek: 8 Strana: 0530
Zobratí =
žebrati. Slov. Pastr. L. 11.
423455
Zobrátiti Svazek: 5 Strana: 0599
Zobrátiti, vz Zobraceti.
423456
Zobrazení Svazek: 5 Strana: 0599
Zobrazení, n., die bildliche Darstellung, Verbildlichung. Nz. Nový způsob z., neue Dar- stellungsweise. Dch. Z. způsobu vlády. Ntr. VI. 372. Z povrchu zemského: průmětem středovým či centralním, průmětem rovno- běžným či parallelním, odvinovávím; stejno- platné či aequivalentní, stejnotvárné či con- formní, orthomorfické či pravotvárné, zeni- talní, hvězdovité, průmětné či projektivní, stredozemské či gnomické (točnové či po- larní, poledníkové či meridialní, obecné či horizontalní), obvodozemské či stereogra- fické (točnové, rovníkové či aequatorealní, horizontalní), mimozemské, středové, rovno- běžné, Clarkeovo, Jamesovo, Parentovo, perimekoické, Lewryovo, De la Hireovo, perihalické, orthografické, americké
, ekvi- pollentní, globularní, konvencionalní, mnoho- kuželové, polykonické, projektivní, stejno- značné, vyrovnávací. Vz Stč. Zmp. 382., 387.—389., 398., 400., 402., 406., 410., 417., 422., 423., 444., 445., 455.
423457
Zobrazený Svazek: 5 Strana: 0599
Zobrazený:
-en, a,
o, bildlich darge- stellt. K úplnému seznání z-ho předmětu není třeba přirovnávati několik vyobrazeni mezi sebou. Šnd. Náv. k rýs. 14. —
čím. Pozorujme přímý kužel kruhový, zobrazený svými průměty. Ib. 18. —
kde. Přístroj
v obrazci 234. z-ný. ZČ.
423458
Zobrazitel Svazek: 10 Strana: 0537
Zobrazitel, e, m
Z. něčeho. Nár. list. 1903 154. 13.
423459
Zobraziti Svazek: 5 Strana: 0599
Zobraziti, il, en, ení;
zobrazovati, bild- lich darstellen, figuriren, abbilden, phan- tasiren. (Dk. P. 154.). Z. průměty tělesa, předměty stavitelské a strojnické. Šnd. Náv. k rýsov. 1., 18. —
co kde. Skály
v temnomodrém zrcadle zobrazují své líce. Č.
Na něčem se z. 1324. Z tadiaľ na Vršatca skalné zabehneme temä, tam zobrazím, čo sme boli, snad aj, čo budeme. Ppk. I. 187. Z. něco v duši. Kká. K sl.
209. V ní rydlem z-zil děje dánské. Čch. Dg. 84. 231. Zrcadlo, v němžto se zobrazoval svět. Vlč. Tužb. 64. —
co čím. Z-vati uměle nitro své sochou, kresbou, malbou. Vlč. Tužb. 65. Tím mělo býti zobrazeno poslání Krista s 12 učedlníky. Ddk. Ví. 170. Vkusné postavy apoštolů jsou příhodnými barvami zrakům určitěji zobrazeny. Sb. vel. III. 35. Jeho tváří sebe zobrazil a zvěčnil řezbář Heinrich. Sb. vel. III. 35. Což oltářním obrazem krásně zobrazila dovedná ruka řezbářova. Ib. I. 67. Zobraziti půdorysem, nárysem, bokorysem krychli, jehlanec tří-, pěti-, šestiboký; Z. krychle šikmým prů- mětem. Šnd. Náv. k rýs. 13., 16. Jeden díl tělesa zobrazíme nárysem, druhý díl prů- řezem. Ib. Činy a city národní nejsilněji dojímají nás, jsou-li vlastní řečí (mateřskou) z-ny. Exc.
423460
Zobrazný Svazek: 7 Strana: 1151
Zobrazný. Z umění. Stč. Luň. 86.
423461
Zobrazovací Svazek: 5 Strana: 0600
Zobrazova
cí =
zobrazující, darstellend. Z. měřictví, Nz., methoda, způsob. Stč. Zmp. 409., 432.
423462
Zobrazování Svazek: 5 Strana: 0600
Zobrazování, n., die bildliche Darstel- lung. Z. průmětů na nákresně. Jrl. 16. Z. grafické. ZČ. 9. Z. povrchu zemského, vz Zobrazení. Průmětné z., projektivisches Dar- stellen ; z. technických předmětův a modelů, hranolovitých a válcovitých těles, vazeb dřev a průřezu atd. Vz Šnd. Náv. k rýs. 2., 13., 19., 16.
423463
Zobrazovati Svazek: 5 Strana: 0600
Zobrazovati, vz Zobraziti.
423464
Zobrazující Svazek: 5 Strana: 0600
Zobrazující, darstellend, deskriptiv. Vz Zobrazovací, Popisný. Z geometrie. Us. Z. bod, tečka, beschreibender Punkt.
423465
Zobrikovati Svazek: 5 Strana: 0600
Zobrikovati sa =
utrhnouti se,
osopiti se? Slov.—
na koho. Vetrík sa z driemot strhnul a špatně sa zobrikoval na matku, že čo ho tak šklbe. Dbš. Sl. pov. IV. 10.
423466
Zobrodiariť sa Svazek: 7 Strana: 1151
Zobrodiariť sa. Hrozno z-lo sa, t. j. malé, nedorastené zrnká na viacej miestach zostaly. Slov. ZObz. XX. 211.
423467
Zobroditi Svazek: 5 Strana: 0600
Zobroditi, il, zen, ení, fortbilden.
423468
Zobrostati Svazek: 5 Strana: 0600
Zobrostati, vz Zobrůsti.
423469
Zobroubiti Svazek: 5 Strana: 0600
Zobroubiti, il, en, ení,
zobrubovati, vz Obroubiti. —
co: náměstí (obejíti). Ehr. 10.
423470
Zobrozování-se Svazek: 5 Strana: 0600
Zobrozování-se jazyka, die Fortbildung. Jg. Sloves. 1845. 5.
423471
Zobrůsti Svazek: 5 Strana: 0600
Zobrůsti, zobrostati (vz Růsti), von allen Seiten verwachsen. —
čím: mechem. Phld. IV. 14.
423472
Zobrykovať Svazek: 8 Strana: 0516
Zobrykovať= silně okřikovati. Slov. Kal. S. 217.
423473
Zobřeti Svazek: 5 Strana: 0600
Zobřeti, el, ení =
obrem se státi, ein Riese werden.
423474
Zobřínati Svazek: 5 Strana: 0600
Zobřínati, ganz ab-, wegschneiden.
— co odkud čím: stromek, haluz se stromku nožem. Na Ostrav. Tč.
423475
Zobřiti Svazek: 5 Strana: 0600
Zobřiti, il, en, ení =
obrem učiniti, rie- senhaft machen, vergrössern. —
koho. Koll.
423476
Zobsýlati Svazek: 5 Strana: 0600
Zobsýlati, vz Zobeslati.
423477
Zobšíměti Svazek: 8 Strana: 0516
Zobšíměti. Wtr. Krj. I. 584.
423478
Zobtesaný jak Svazek: 10 Strana: 0537
Zobtesaný jak. Skála jako na hladko zo-ná. Msn. Od. 181.
423479
Zobuditi Svazek: 5 Strana: 0600
Zobuditi, il, zen, ení (Slov. -děn, ění);
zobuzovati, zobuznúti =
vzbuditi, wecken. Slov. —
koho, se, co. Plk. Vylecela (vy- letěla) holubička zo skaly, zobudzila čarné očka, co spaly. Sl. spv. VI. 220. Spala deva, spala málo, obraz jeden ju zobudil. Sldk 247. Keď som zore zaspau, zobudila si ma. Sl. ps. Šf. I. 113. Núdza zobúdza, zobudila aj túto (ženu). Dbš. Sl. pov. IV. 36. Z. mrtvoly. Čjk. 38. Zobuď sa, zobuď! Btt. Sp. 117. Keď odvaríme, potom ho zo- budíme a nachováme. Dbš. Obyč. 56. Ne- mám ja už milého, nemá ma kto zobudiť; Zobudí má, zobudí, keď on pôjde
z vohľa- dov. Sl. ps. 143. Já nemám frajera, kdože ma zobudzí? Koll. Zp. II. 381. Leží šuhaj za humny, kdože ho tam zobudí? Príde daždík búrlivý, ten ho veru zobudí. Sb. sl. ps. II. 1. 69. —
kde. Zobudiľs ma
v ko- morence
na mej mäkej poscielence. Ps. sl. 225. —
kam. Núdza
do roboty zobúdza. Hdž. Šlb. 22., Dbš. Obyč. 87. —
kdy. V tom sa v hrudi vzdych žialny zobudí. Kyt. 1876. 7. Jano, milý Jano, zobúdzaj v čas ráno podojiť kravičku, vyhnať na rosičku. Phld. IV. 465. Cf. Sl. spv. V. 186. —
čím. Vlci vytím pastierov zobúdzajú
v košiare. Phld. III. 460. Hromovou hudbou zobuď naše rody, bo sa spasenie s tebou i jim rodí. Lipa 346. Z rána už od svitu v húšti na prútkoch sám vysedáva, piesňou tvorstvo svojou lúbozňou
zo sna zobúdza. Ppk. I. 167.
Zobuť =
vyzouti, ausziehen. —
koho. Pobití boli skoro všetci bez čižiem. Pechota jich zobula. Phld. H. 3. 146. Ostrožkami nečerkaj, ale zobuj čižmičky; zaves (zavěs) mundur nade mne a sam lehni popri mne. Sb. sl. ps. II. 1. 31. — Vz Zobouvati.
423480
Zobúdzať Svazek: 9 Strana: 0410
Zobúdzať =
pobízeti, nutiti. Núdza
do ro- boty zobúdza. Zát Př. 157b.
423481
Zobutí Svazek: 5 Strana: 0600
Zobutí, n. =
vyzutí. Slov. Bern.
423482
Zobutý Svazek: 5 Strana: 0600
Zobutý =
vyzutý. Slov. Bern.
423483
Zobúvak Svazek: 5 Strana: 0600
Zobúvak, u, m.
= vyzouvák. Slov. Bern.
423484
Zobúvati Svazek: 5 Strana: 0600
Zobúvati =
zobouvati. Slov. Bern.
423485
Zobuznúť Svazek: 5 Strana: 0600
Zobuznúť =
zobuditi. —
koho. Nezo- buzni mater moju. Sl. ps. Sf. I. 124.
423486
Zobuzovati Svazek: 5 Strana: 0600
Zobuzovati, vz Zobuditi.
423487
Zobyčajení Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčajení, n. =
zobyčejení, die Ein- führung einer Gewohnheit; die Abbringung, ausser Gewohnheit Setzung; die Entwöh- nung einer Sache. Slov. Bern.
423488
Zobyčajený Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčajený =
zobyčejelý, eingeführt durch die Gewohnheit, entwöhnt. Slov. Bern.
423489
Zobyčajeti Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčajeti =
zobyčejeti. Slov. Bern.
423490
Zobyčejelosť Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejelosť, zobyčejilosť, zobyčejnělosť, i, f, die Uiblichkeit. D.
423491
Zobyčejelý Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejelý,
zobičejilý ,zobyčejnělý, üblich. Ta věc jest již z-lá. Berg. — Plác. —
komu. Byl.
423492
Zobyčejený Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejený; -
en,
a,
o =
zobyčajený, zobyčejelý. — kde. Berně se ukládaly prve nebývalé, potom
v Čechách z-né. Dač. I. 84.
423493
Zobyčejeti Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejeti, zobyčejněti, ěl, něl, ení, nění, üblich, alltäglich werden. —
kde. Ač uka- menování
u židů více zobyčejnělo. Sš. Sk. 142.
423494
Zobyčejiti Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejiti, il, en, ení;
zobyčejniti, zoby- čejovati, zobyčejňovati =
v obyčej uvésti, zur Gewohnheit, üblich machen. —
co. V. Z. si
co =
v obyčej vzíti, sich angewöhnen. Z. si ožralství. Štelc.— V., Koc. —
se =
v oby- čej vjíti. V. —
Jg.
423495
Zobyčejnělý Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejnělý =
zobyčejelý. Z.
slova. Šf. Rozpr. Ib. Z. diminutiva. Koll. III. 292.
423496
Zobyčejněti Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejněti, vz Zobyčejeti.
423497
Zobyčejnilosť Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejnilosť, vz Zobyčejelosť.
423498
Zobyčejnilý Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejnilý, vz Zobyčejelý.
423499
Zobyčejniti Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejniti, vz Zobyčejiti.
423500
Zobyčejňovati Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejňovati, vz Zobyčejiti.
423501
Zobyčejovati Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyčejovati, vz Zobyčejiti.
423502
Zobyduvati sa Svazek: 5 Strana: 0600
Zobyduvati sa = osupiti se? Na Slov. —
na koho. Pýtala si od macochy, aby ju vypravila z domu, ako svedčí sa. Táto iba zobyduvala sa na ňu, že ako ju vy- praviť? Dbš. Sl. pov. VI. 5.
423503
Zobzerať sa Svazek: 5 Strana: 0600
Zobzerať sa, sich umsehen. Slov. A Katka sa zobzerala, na Janíčka zavolala. Sb. sl. ps. II. 1. 129. —
jak. I zobzerá sa
okolo skaly. Sldk. 11. Kováč sa dookola zobzerau. Dbš. Sl. pov. I. 48.
423504
Zobživený Svazek: 5 Strana: 0600
Zobživený; -
en,
a,
o, wiederbelebt, er- frischt. Us. Šd.
Zobživiti, il, en, ení,
zobživovati, wieder
beleben, erfrischen. —
koho čím. Šd.
423505
Zobživnouti Svazek: 5 Strana: 0600
Zobživnouti, vnul a vl, utí =
obživnouti, wieder zum Leben kommen, sich erfrischen, beleben, wieder erwachen. —
kde kdy. Zobživla
při tom
ve mně upomínka. Us. Šd.
423506
Zoc Svazek: 9 Strana: 0410
Zoc =
zívati. Žaje se mi = jest mi do zívání. Slez. Lor. 81.
423507
Zocelení Svazek: 5 Strana: 0600
Zocelení, n., die Verstählung. Šp.
423508
Zocelený Svazek: 5 Strana: 0600
Zocelený; -
en,
a, o, verstählt.
423509
Zocelený čím Svazek: 10 Strana: 0537
Zocelený čím. Lidé životem z-ní. Nár. list. 1903. 312. 21.
423510
Zoceleti Svazek: 5 Strana: 0600
Zoceleti, el, ení =
tvrdým jako ocel se státi, zu Stahl werden. D.
423511
Zoceliti Svazek: 5 Strana: 0601
Zoceliti, il, en, ení;
zocelovati =
v ocel obrátiti, stvrditi, stählen, verstählen, härten wie Stahl. —
co. D. Z. železo. Us. Tč.
423512
Zoceliti koho Svazek: 9 Strana: 0410
Zoceliti koho. V chrabrosť z. ducha. Slád. Caes. 39.
423513
Zocelovaný Svazek: 5 Strana: 0601
Zocelovaný; -
án,
a, o, verstählt. Z. že- lezo.
423514
Zocelovatěti Svazek: 5 Strana: 0601
Zocelovatěti, ěl, ění =
zoceleti. Šd.
423515
Zocelovati Svazek: 5 Strana: 0601
Zocelovati, vz Zoceliti.
423516
Zocmivac sě Svazek: 9 Strana: 0410
Zocmivac sě = setmívati se. Ve Spišsku. Sbor. slov. IV. 86.
423517
Zocneť sa Svazek: 5 Strana: 0601
Zocneť sa =
zastesknouti se? —
komu. Zatvoreným v korabe Noemovom zverom zocnelo sa tak, že mnohým z nich od dlhej chvíle až rohy vyrástly, jako to pri hlúpych hlavách obyčajné. Zbr. Hry 35.
423518
Zócný Svazek: 5 Strana: 0601
Zócný,
vzócný = vzácný, selten, rar. Na Ostrav. Tč.
423519
Zoctělosť Svazek: 5 Strana: 0601
Zoctělosť,
zoctilosť, i, f., die Versaue- rung, Säure. Z. piva, vína. Zlob.
423520
Zoctělý Svazek: 5 Strana: 0601
Zoctělý,
zoctilý, zu Essig, sauer gewor- den. Z. víno. V. Pivo buď čisté, nezoctělé, ze sladu dobrého, vyleželé. 16. stol. Šd.
423521
Zoctění Svazek: 5 Strana: 0601
Zoctění, n.,
z zoctěti, das Sauerwerden;
z zoctiti, das Sauermachen.
423522
Zoctěný Svazek: 5 Strana: 0601
Zoctěný; -
ěn,
a, o, sauer geworden; sauer gemacht. Bern.
423523
Zoctěti Svazek: 5 Strana: 0601
Zoctěti, ěl, ění =
v ocet se obrátiti, zu Essig werden. Víno zoctělo. Pr. měst., Har.
423524
Zoctěti Svazek: 9 Strana: 0410
Zoctěti. Víno z-lo. Har. I. 68.
423525
Zoctiti Svazek: 5 Strana: 0601
Zoctiti, il, ěn, ění;
zocťovati = v ocet obrátiti, zu Essig, essigsauer machen. Us.
423526
Zoctovatěti Svazek: 5 Strana: 0601
Zoctovatěti = zoctěti. Ros
. Víno, pivo z-lo. Šp., Šd., Tč.
423527
Zoctovati Svazek: 5 Strana: 0601
Zoctovati, vz Zoctiti.
423528
Zočení Svazek: 5 Strana: 0601
Zočení, n., das Erblicken. Jakový to rozdíl mezi pouhým opsáním (popsáním) a mezi skutečným zočením staropohanských chrámů! Koll. III. 195.
423529
Zočina Svazek: 9 Strana: 0410
Zočina, y,
i. — methúr, pľuzgier, pryskýř naplněný žlutou, kalnou až černou látkou tekutou. Vz Sbor. slov. I. 208.
423530
Zočiti Svazek: 5 Strana: 0601
Zočiti, il, en, ení =
zhlídnouti, spatřiti, erblicken, sehen. —
co, koho. St. skl., Dal., Rad. zv. Zočil jelena sličnosti neobyčejné. Ddk. II. 154. Jen co to zočili, dali se do hlasitého smíchu. Ntr. VI. 223. Keď však jeden vyhrabal zrno z mrvy a druhý tvrdil, že on ho zočil prvý, a chceli ho mať oba, vznikla medzi nima zloba. Zbr. Báj. Chlapec, ktorý prvý raz mraveniště zočil, s otázkou k otcu, odkuď hŕba tá, priskočil. Zbr. Báj. 3. Tu kráľa zočí sa
valiť. Hol. 155. Co jsi tuto zočil. Čch. Dg. 700. Kde čo zočil, všetko ulovil. Dbš. Sl. pov. I. 92. —
čeho. Na- horu vystoupiv žíznících krajů zočil,
šp. m.:
co (kraje). Brt. —
co kde. Tu Jaromír zočil
u postele kus sýra. Ddk. II. 230. Dievča
v blízku keď zočím, šabličkou z kutej oceli parádne si pokročím. Ppk. I. 62. Dúfal som vo chráme zočiť syna, abych sa s ním rozžehnal na veky. Zbr. Lžd. 37. —
jak. Prv něž kdo do čeho vkročí, něch se (si) všecko
dobře zočí (obhlídne). Na Ostrav. Tč. —
kdy. Stráže rozestavené
v čas ještě zočivše jízdné, brány zavřely. Ddk. II. 408. —
se =
pučiti se, oka do- stati. — se kde. Byli dnové teplí, tak že se
na vinicích zvočilo. V.
423531
Zočiti se komu Svazek: 10 Strana: 0537
Zočiti se komu. Aby se mu co z-lo =
za- líbilo. Baw. E. v. 2054, Sbor. čes. 76.
423532
Zodběhnouti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodběhnouti, hnu a hl, utí,
zodbíhati, davon laufen, sich zurückziehen. —
odkud. Rozľátá posaváď najšír voda zrázu opadne a
z poľ zodbíhá i do svého sa
výmola za- vre. Hol. 96.
423534
Zodejmouti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodejmouti, vz Zodjímati.
423535
Zodepnouti Svazek: 7 Strana: 1151
Zodepnouti,
zodpínati, aufknöpfen.
423536
Zodhaliti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodhaliti =
všecky n. mnohé odhaliti, aufdecken,
423537
Zodhrabati Svazek: 5 Strana: 0601
Zodhrabati, ganz wegkehren, wegrechen, wegscharren. —
co odkud: seno
od vody, hnůj
zpod krav. Na
Ostrav. Tč.
423538
Zodiak Svazek: 5 Strana: 0601
Zodiak, u, m. Vz Zvířetník.
423539
Zodiakalni Svazek: 5 Strana: 0601
Zodiakalni = zvířetníkový, Zodiakal-. Z. světlo. ŠŽ.,
Stč. Zmp. 22., 198. Z. světlo = slabá zář, která doprovází slunce jediné v rovině jeho rovníku do znamenité dálky. Vz S. N
.
423540
Zodiať Svazek: 7 Strana: 1151
Zodiať =
zodíti. Slov. Rr. Sb.
423541
Zodíti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodíti, ději, ěl, ěn a ín, ění;
zodívati =
obléci, be-, ankleiden. —
koho: čeleď. Jel. —
čím,
več.
423542
Zodíti koho Svazek: 7 Strana: 1151
Zodíti koho. Chč. m. s. II. 67.
423543
Zodíti koho čím Svazek: 10 Strana: 0537
Zodíti koho čím. Chč. S. L 32b.
423544
Zodívati Svazek: 5 Strana: 0601
Zodívati, vz Zodíti.
423545
Zodjímati Svazek: 5 Strana: 0601
Zodjímati,
zodejmouti = vše odjíti, alles, von allen wegnehmen.
— co komu: larvu. Kom.
— V., Apol. Hrdla sobě zodjímali (sáhali si na životy). Bdž. 178.
423546
Zodjížděti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodjížděti, ěl, ění, davonfahren. Ně- kteří preč zodjížděli. Dač. I. 255.
423547
Zodkaď Svazek: 10 Strana: 0537
Zodkaď =
odkud. Val. Nár. sbor. VIII. 47.
423548
Zodkel Svazek: 5 Strana: 0601
Zodkel, adv. =
zodkud, woher. Na mor. Val
. Vck.
423549
Zodkel Svazek: 8 Strana: 0516
Zodkel. Vck. Val. I. 48.
423550
Zodkládati Svazek: 5 Strana: 0601
Zodkládati, vz Zodložiti.
423551
Zodkriepiti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodkriepiti, il, en, ení = zakrpiti. Slov. Náboženských škriepok (hádek), ktoré vlastne Čechu z-pily a zakrpily. Hdž. Vet. 62
423552
Zodkryti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodkryti,
zodkrývati, nach und nach alles aufdecken,
vše odkryti. Jel. —
co: chýše něčí. Br. Všecky hrnce zodkrýval. Na
Ostrav. Tč.
423553
Zodkud Svazek: 5 Strana: 0601
Zodkud =
odkud. Na
Zlinsku. Brt. Vz Zodkel. Král se vyptával, z. je. Z Rožnova. Kld. II. 133.
423554
Zodlomiti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodlomiti, vorbrechen. Šm.
423555
Zodložiti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodložiti, zodkládati, alles weglegen. Us.
423556
Zodmúť Svazek: 5 Strana: 0601
Zodmúť, emporschnellen. Slov. Loos.
423557
Zodmykaný Svazek: 5 Strana: 0601
Zodmykaný; -án, a, o, geöffnet. Hejno chrtů kvačí ze psinců z-ných. Kká. Td. 48
.
423558
Zodmykati Svazek: 5 Strana: 0601
Zodmykati =
vše odemknouti, alles auf- machen. —
co komu: všecky zámky a pokoje z. Zlob. Truhly z-kal. Štl. —
co kde: zámky
u dveří z. Us. Šd., Osv. VI. 871.
423559
Zodmykati Svazek: 7 Strana: 1400
Zodmykati komory. Arch. XII. 233.
423560
Zodnechtíti se Svazek: 5 Strana: 0601
Zodnechtíti se, die Lust verlieren. Vz Chtíti. —
Z. =
chuť ztratiti. —
se komu čeho. Zodnechtělo mi se toho. Kom.
423561
Zodpořilý Svazek: 5 Strana: 0601
Zodpořilý =
sporný, strittig. Z. les. Roj.
423562
Zodpořilý Svazek: 7 Strana: 1151
Zodpořilý =
kdo klade odpor. Vz Od- pořiti se. Z-lí Sasové byli poraženi. Dr. Kalousek.
423563
Zodpořiti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodpořiti =
sporným učiniti, strittig machen. —
co komu: meze. Ros. —
se =
sepříti se, sich widersetzen. Ros.
423564
Zodpověď, i Svazek: 5 Strana: 0601
Zodpověď, i
, f., die Rechenschaft, Dch.
423565
Zodpověděti Svazek: 5 Strana: 0601
Zodpověděti, zodpovědíti, povím, po- věděl, děn, ění;
zodpovídati = odpověděti nač, antworten, beantworten. —
co,
správně: odpovídati k čemu, nač. Vz Odpověděti a Brs. 274., Ht. Brs. 291., Pdg. I
. 138., Rs. —
co komu: otázky. Víd
. nov. —
zač = za to státi, práv býti, verbürgen, verantworten. D. —
se z čeho = sich worüber verant- worten. My ze všeho se zodpovídáme. Sych.
V tomto smyslu neříkáme dobře: zodpoví- dati co m.: zodpovídati zač, z čeho, spraviti se z čeho. Jg. Pastýř musí se z ovec svých z.,
lépe: počet vydati. Brt. By se z-li ze svého jednání. Sb. vel. III. 209.—
se komu. Ty se mi zodpovíš,
lépe: ty
mi z toho odpovíš, se vyhradíš. Jg.
— se komu z čeho: Bohu z činův. Ml. Cf. předcháze- jící. —
se kdy. Prosil o laskavost', aby
o jiném sjezdě mohl se z. Ddk. III. 282. —
kde. Z. něco
před svým svědomím. Hrts.
— odkud. Pokusíme se z. některé otázky
z pramenů moravských. Ddk. IV. 292.
— jak. Vše mi to zodpovídej
poc
ho
pitelně. Msn. Or. 136. To
. těžko z. Ddk. IV. 209. Otázku tu dostatečně z-dal. Ddk. III. 228.
— se čeho. On se toho (z
toho) nezod- poví. U Rychn. Črk. —
Vz nahoře.
423566
Zodpovědnosť Svazek: 5 Strana: 0602
Zodpovědnosť, i, f. die Verantwortlich- keit. Vz Zámluva. Z. na sebe vzíti, někomu uložiti. Kdo má dosť smělosti přijať z. Ntr. VI. 145.
423567
Zodpovědný Svazek: 5 Strana: 0602
Zodpovědný; -
den,
dna,
o, verantwort- lich. D
. Z. redaktor, dozorce,
lépe: odpo-
vědný. Vz toto.
423568
Zodpovídání Svazek: 5 Strana: 0602
Zodpovídání, n., die Beantwortuug, Ver- antwortung. Někoho k z. předvolati. D. To
z. na se přejmu. Sych. U náš k z. se do- staviti máte. Sych. Umlkl, aby si z. uspořil. Sych. Z. otázky. Na mé z. Us. Míti z
. Dch. Působilo mu to nemilé z. Hš. Slov. 159. Vz
Zodpověděti.
423569
Zodrati Svazek: 5 Strana: 0602
Zodrati = zedrati. Vz Sedrati, Zedrati. Slov.
423570
Zodraziti Svazek: 5 Strana: 0602
Zodraziti, vz Zodrážeti.
423571
Zodražený Svazek: 7 Strana: 1151
Zodražený. Obraz paprskem z-ný. Č. Kn. š. 202.
423572
Zodrážeti Svazek: 5 Strana: 0602
Zodrážeti, el, en, ení,
zodraziti, il, žen, žení, alles abschlagen. —? c
o čím.. Všecky zámky kladivem zodrážel. —
se kde. Jak se zde zevnitřní svět
v zrcadle mé duše ukazoval a zodrážel. Koll. III.
423573
Zodreti Svazek: 5 Strana: 0602
Zodreti =
sedříti. Slov. —
co. Vezmi si ten dárok a zdráva ho zodri. Sb. sl. ps. II. 1. 75. Vz Sedříti, Sedrati.
423574
Zodrhati Svazek: 5 Strana: 0602
Zodrhati,
zodrhnouti, hnul a hl, ut, utí,
zodrhovati =
docela drhati, přetřásati, durch- hecheln. —
co čím. Život jejich rozpráv- kami odrhavými, tak jako říkají, zosnují, zoodrhají a přesouší Bech.
423575
Zodrhlica Svazek: 9 Strana: 0410
Zodrhlica, e, f. =
zádrhel. Slez. Lor. 81.
423576
Zodrhnouti Svazek: 5 Strana: 0602
Zodrhnouti, vz Zodrhati.
423577
Zodrhovati Svazek: 5 Strana: 0602
Zodrhovati, vz Zodrhati.
423578
Zodroditi se Svazek: 5 Strana: 0602
Zodroditi se, il, zen, ení, ansarten. —
kde več. Tato láska k hudbě z-la se
u Če- chů již téměř v hudební nemoc. Koll. III 291.
423579
Zodsacovati Svazek: 5 Strana: 0602
Zodsacovati. Vz Sácať (Séci). —
kam. Nedajú sa predca
do černých z. kaluží a vraziť do trasidla Čudáci. Hol. 290.
423580
Zodsaditi Svazek: 7 Strana: 1151
Zodsaditi =
sesaditi, absetzen. Všecka markrabata zodsazoval. Šf. Strž. II. 344.
423581
Zodstrčiti Svazek: 5 Strana: 0602
Zodstrčiti, il, en, ení,
zodstrkovati, zu- rücksetzen. Šm.
423582
Zodtínati Svazek: 5 Strana: 0602
Zodtínati =
vše
odetnouti, alles abhauen. —
co. Kom.
423583
Zodtrhati Svazek: 5 Strana: 0602
Zodtrhati,
zodtrhovati =
vše odtrhnouti, alles abreissen. —
co komu. Cyr. —
se komu. Kom.
423584
Zodtrhovati Svazek: 5 Strana: 0602
Zodtrhovat
i, vz Zodtrhati.
423585
Zodtrieskati Svazek: 5 Strana: 0602
Zodtrieskati, alles nach u. nach weg- schlagen. —
si co kde. Na stavbe tej zod- trieskal sis rohy polmesiaca svojho, Imane. Hdž. Rkp.
423586
Zoduřelý, vz Svazek: 5 Strana: 0602
Zoduřelý, vz
Oduřelý. U
Olom. Sd.
423587
Zoduřeti, vz Svazek: 5 Strana: 0602
Zoduřeti, vz
Oduřeti. U Olom. Sd.
423588
Zodvážiti Svazek: 5 Strana: 0602
Zodvážiti =
vážením srovnati, abwägen. —
co čím. Kamar.
423589
Zodvětiti Svazek: 5 Strana: 0602
Zodvětiti =
zodpovídati. —
co komu jak. Abychom si to náležite z. mohli. Slov. Hdž. Větín. 116.
423590
Zodvihnúti Svazek: 5 Strana: 0602
Zodvihnúti =
zdvihnouti, aufheben. Slov. —
co. Zodvihne ešte raz hlavu a hovorí. Er. Sl. Čít. 65. Janko skočil a z-hnul pero. Dbš. Sl. pov. I. 116. Menšie je od kopyta a zodvihne kylu žita (nácesta = kvasnice). Slov. Mt. S. I. 133. A keď ti on kľakne, zodvihne dva prsty, potom budeš vedieť, že je už tvoj istý. Sl. ps. 371. —
jak. Zodvihol ho ako perce. Mt. S I. 99. —
co komu kam. Nasypali uhlia do jednoho hodného vreca a z-hli mu ho na plece. Dbš. Sl. pov. I
. 137.
423591
Zodvírati. — co čím Svazek: 5 Strana: 0602
Zodvírati. — co čím: všecky zámky klíčem zodvíral, alles aufmachen. — Vz Zotvírati.
423592
Zodvšád Svazek: 10 Strana: 0681
Zodvšád =
odevšad Brt. Sl.
423593
Zodzábnouti Svazek: 7 Strana: 1151
Zodzábnouti,
zodzábati =
oznobiti se. Nekteří sú
zodzábali. Arch. X. 19.
423594
Zoea Svazek: 5 Strana: 0602
Zoea, krab. Vz Frč. 108.
423595
Zôfať Svazek: 5 Strana: 0602
Zôfať =
zoufati.
423596
Zoflancovati Svazek: 5 Strana: 0602
Zoflancovati =
vyoflancovati. Na již. Mor. Šd.
423597
Zogan Svazek: 5 Strana: 0602
Zogan, a, m., zogon,
nadávka. Slov. Mt. S. I. 116.
423598
Zogaň Svazek: 5 Strana: 0602
Zogaň, ě, m. = zogan. Dbš. Obyč. 44.
423599
Zogan Svazek: 9 Strana: 0410
Zogan, a, m. =
sprosťak. Zát. Př. 41b.
423600
Zogoľ Svazek: 8 Strana: 0516
Zogoľ, e, m. =
vole. Slov. Zátur.
423601
Zogon Svazek: 5 Strana: 0602
Zogon, u, m. =
vole, der Kropf. Vtáky, čo zrno zobajú, opatrené sú zogony, kde sä im ten zob umäkuší prú, leš by do ža- lúdka im prešiol. Hdž. Čít. 177. Cf. Zogan.
423602
Zografský Svazek: 5 Strana: 0602
Zografský. Z. evangelium (evangelium zographense) = památka panonská psaná písmem hlaholským, již vydal písmem cy- ryllským V. Jagić. V Berlíně u Weidmanna 1879. Ppl. Gr. strb. 7.
423603
Zogunek Svazek: 5 Strana: 0602
Zogunek, nku, m. =
záhonek. Slez. Brt. P. 150.
423604
Zoha Svazek: 7 Strana: 1151
Zoha, y, f., pirolus, zastr. Pršp, 21.
423605
Zohabeti Svazek: 5 Strana: 0602
Zohabeti, el, ení =
zanechati, verlassen. Slov.
— koho. Miloval me za dva ročky i za dzeň a ceraz (teraz) me zarmucenu zohabel. Sl. ps. 64. A
toho treceho (frajera) nezohabím. Sb. sl. ps. II. 1. 51.
423606
Zohabiti Svazek: 5 Strana: 0602
Zohabiti, il, en, ení =
zabudnúti. Slov. Ssk. Vz
předcház.
423607
Zohabiti Svazek: 8 Strana: 0516
Zohabiti. Zamrzelo ma, že ma ona z-la (opustila). Phľd. 1893. 549. Jaký ty mi hlib dáváš, taký ja ci zohabim. Phľd. 1895. 187. Cf. Zohaběti.
423608
Zoháněti koho Svazek: 5 Strana: 0602
Zoháněti koho. Ten ji z-něl (honil ji ku práci)! U Dobrušky Vk.
423609
Zohava Svazek: 5 Strana: 0602
Zohava, y, f., die Entstellung. (On dal) za všetkých božskú svoju slávu medzi zlo- čincov na zohavu. Hrb. Rkp. V. H
423610
Zohavení Svazek: 5 Strana: 0602
Zohavení, n., vz Zohaviti.
423611
Zohavený Svazek: 5 Strana: 0602
Zohavený; -
en, a,
o, entstellt, stüm- melt. verunstaltet, verunglimpft. V z Zoha- viti. Vzkříšení těla jeho z-ho. BR. II. 369. a. —
jak. Všichni se děsili vidouce prin- cesku
na matěry zohavenou. Kld. I. 254. —
kde: na těle. Ddk. II. 235.
423612
Zohavěti Svazek: 9 Strana: 0410
Zohavěti. Čes. 1. VIII. 13.
423613
Zohaviti Svazek: 5 Strana: 0602
Zohaviti, il, en, ení;
zohavovati =
ohavným učiniti, schänden, verschänden, verunstalten, verstümmeln, verhunzen, verhudeln, ent- stellen. —
abs. Tři léta již leží, je všecka z-na, sám strup. Kld II. 138. —
co (komu): tvář, obličej, D., tělo, Kram., něčí pověsť. V. — Br. —
čím. Z. se hříchem, Har., nepra- vostmi. Us. Co čím. Br. —
se nač. Zohavil sa na pentličky = ukradl je. Na Zlínsku. Brt. Z-vil se na těch pár grošů (nestyděl se je vzíti). Mor. Tč. —
jak Byl strašně zohaven. Us. Dch. —
se kde Ty ohavo, ty se sám před světem zohavíš. Us. Šd
423614
Zohavnouti Svazek: 5 Strana: 0602
Zohavnouti = ohavným se státi, entstellt, garstig werden. Zlob.
423615
Zohavovati Svazek: 5 Strana: 0602
Zohavovati, vz
Zohaviti.
423616
Zohbitěti Svazek: 5 Strana: 0602
Zohbitěti =
ohbitým se státi, gelenkig werden. —
čím. Tím ruka zohbití. Sal.
423617
Zohebnělý Svazek: 5 Strana: 0602
Zohebnělý, gelenkig gemacht, geschmei- dig. —
čím: olejem. Posp.
423618
Zohebněti Svazek: 5 Strana: 0603
Zohebněti, ěl, ění =
ohebným se státi, gefügig werden. Techn.
423619
Zohebovati Svazek: 5 Strana: 0603
Zohebovati, gelind, biegsam machen. —
co. Rostl. III. b. 33.
423620
Zohladiti Svazek: 5 Strana: 0603
Zohladiti, il, zen, ení;
zohlazovati =
cele ohladiti, ganz glätten, abglätten. —
co. Č.
423622
Zohledati Svazek: 5 Strana: 0603
Zohledati, zohledávati, zohledovati =
cele ohlednouti, alles besehen, untersuchen. —
co (komu): záda (ztlouci, abprügeln). Us. Přípis, kterýž's mi poslal, zohledal sem. Arch. II. 34. Také i rejstra svá zohledávali, nic v nich o tom dluhu nalezli jsú. NB. Tč. 69. —
kdy. A
tu že všichni listové byli zohledováni, ale že nic nalezeno není. Arch. V. 398., Pal. Děj. V. 1. 243.
423623
Zohlidovati co Svazek: 10 Strana: 0537
Zohlidovati co. 1515. Arch, XXII. 58. Sr. Zohledati.
423624
Zohněněti Svazek: 5 Strana: 0603
Zohněněti, ěl, ění =
zohnivěti, glühend, feurig werden, Č.
423625
Zohněniti Svazek: 5 Strana: 0603
Zohněniti, il, ěn, ění =
zohniti, rozohniti, glühend, heiss machen. Zohněněna výmluva tvá násilně. Ž.
kap. 118. 140.
423626
Zohnistvovať Svazek: 7 Strana: 1151
Zohnistvovať =
zohniti. Sokl. I. 442.
423627
Zohniti Svazek: 5 Strana: 0603
Zohniti, il, ěn, ění =
vznítiti, entzünden. —
co proč: lásku pro vlasť. Mus.
— koho. Bk.
423628
Zohnivělý Svazek: 5 Strana: 0603
Zohnivělý, feurig gemacht, glühend. Zlob.
423629
Zohnivěti Svazek: 5 Strana: 0603
Zohnivěti, ěl, ění =
ohnivým se státi, glühend werden. Zlob.
423630
Zohnouti Svazek: 5 Strana: 0603
Zohnouti, vz Zohýbati.
423631
Zohnúť sa do čela Svazek: 10 Strana: 0681
Zohnúť sa do čela =
uhoditi se o něco ostré. Brt. SI.
423632
Zohráť koho Svazek: 7 Strana: 1151
Zohráť koho. Dej mi to. Zohrál bych tě! Brt Vz Zvohráti (i
dod.).
423633
Zohrditi Svazek: 8 Strana: 0516
Zohrditi =
zadrhnouti? Prečo ju (zá- pletku) z-dil? Phľd. XII. 707.
423634
Zohriať sa Svazek: 5 Strana: 0603
Zohriať sa =
z + ohřáti se, zehřáti se, sich erwärmen. Slov. —
koho, s
e. Doveďte mi švárne dievča, co ma (mé) budě zohrie- vať. Sl. ps. 334. Keď ti zima, poď sa zo- hriať. Dbš. Sl. pov. I. 8. —
kde. Na obetnom zápale tom národu sa duchy slovenského, zimou skrehlé, zohriali. Hdž. Rkp.
423635
Zohrievadlo Svazek: 5 Strana: 0603
Zohrievadlo, a, n., der Bettwärmer, Wärmapparat. Slov. Loos.
423636
Zohrievárňa Svazek: 5 Strana: 0603
Zohrievárňa, ě, f., das Treibhaus, Warm- haus. Slov. Loos.
423637
Zohrievati Svazek: 5 Strana: 0603
Zohrievati, vz Zahrivať, erwärmen. Slov. Loos.
423638
Zohrievka Svazek: 5 Strana: 0603
Zohrievka, y, f., warmer Umschlag, die Bähung. Slov. Loos.
423639
Zohříti Svazek: 8 Strana: 0516
Zohříti. Zohrial ho = dopálil. Phľd. 1894. 373.
423640
Zohřivěti Svazek: 8 Strana: 0516
Zohřivěti. NZ. III. 326.
423641
Zohůn Svazek: 5 Strana: 0603
Zohůn, u, m. =
záhon, das Beet. Ostrav. Tč.
423642
Zohvězditi se Svazek: 5 Strana: 0603
Zohvězditi se, il, ěn, ění, sternenhell werden. —
kde. Až se mi
v krbě z-dí. Němc.
423643
Zohyb Svazek: 5 Strana: 0603
Zohyb, u, m. =
zohýbání. Do druhej podčriedy rátajú sä plazúne, čo nemajú nôh, ale z-bom dlhého těla svojho sä pohybujú, teda plazia sä. Slov. Hdž. Čít. 182.
423644
Zohýbaný Svazek: 5 Strana: 0603
Zohýbaný; -
án,
a,
o, an mehreren Stellen gebogen. —
jak. Plech vlnitě z-ný. Us. Pdl. Trubice hadovitě z-ná. Kk.
423645
Zohýbaný Svazek: 8 Strana: 0516
Zohýbaný hlas = vycvičený. Bl. (Hostn. 4L).
423646
Zohýbati Svazek: 5 Strana: 0603
Zohýbati,
zohnouti, hnul, ut, utí, alles umbiegen. —
co. Zohýbaly větry pláň. Kos. Olym. I. 34. Kdo zohne oči (sklopí). Dbš. Obyč. 177. Večer se začne milý žobrák od zimy triasť a stenať a jajkať a zubami drkotať, tak že tieto tam dnu ani oka zohnúť ne- mohly. Dbš. Sl. pov. I. 84. Ukrčil sa, že bude spať; ale tu veru nemohol
celú noc ani oka zohnúť, co tie deti neprestajne ne- pokoj robily. Mt. S. I. 65. —
se =
sehnouti se, sich neigen. Mor. Vck. Prútek se zohýbá, ist biegsam. Us. Šd. Koník sa zohýba, pod ťarchou spenený, a v strmeni sedí šuhajík omdlený. Ppk. I. 143. —
co čím: ten drát rukou celý zohýbal. —
se kde. (Družina) sa tam
na poli
při klasoch zohýna. Slav. 45.
423647
Zohýbati Svazek: 7 Strana: 1151
Zohýbati. Ten vie z. (lháti)! Slov. Rr. Sb.
423648
Zohýňati Svazek: 8 Strana: 0516
Zohýňati. Celý les temer z-ňal sa
pod. tlakom vetra a stenal. Phľd. XII. 168.
423649
Zohýnati se Svazek: 5 Strana: 0603
Zohýnati se =
zohýbati se.
423650
Zohýrala, y Svazek: 5 Strana: 0603
Zohýrala, y,
m., ein unfolgsamer, lässiger Mensch. U Olom. Sd.
423651
Zohýralosť Svazek: 5 Strana: 0603
Zohýralosť, i, f., die Unfolgsamkeit, Lässigkeit U Olom. Sd
.
423652
Zohýralý Svazek: 5 Strana: 0603
Zohýralý (vz Ohýralý), unfolgsam, lässig. U Olom. Sd.
423653
Zohýrati se Svazek: 5 Strana: 0603
Zohýrati se, sich an etwas lässig machen. U Olom. Sd.
423654
Zohyzdění Svazek: 5 Strana: 0603
Zohyzdění, n., vz
Zohyzditi.
423655
Zohyzděný Svazek: 5 Strana: 0603
Zohyzděný; -
ěn,
a, o, vz Zohyzditi.
— jak. Lid pouze odzpěvoval Kyrie eleison, z-né na Krleš. Ddk. IV. 282.
— čím: kalem. Štulc I. 53.
423656
Zohyzditi Svazek: 5 Strana: 0603
Zohyzditi, il, ěn, ění; zohyžďovati
= zohaviti, zhanobiti, zšerediti, hässlich machen, verhunzen, verunstalten, entstellen. V. —
co, koho. Us. Hlavu svou z-la. BR. II. 563. b. —
koho,
se čím: šatem. Jg. Zohyzdě se jednou vadou, nesmyješ se žádnou vodou. Mus. 1880. 130. --
se komu. On se nám zohyzdil (zošklivil). Sych.
423657
Zohyzdněti Svazek: 5 Strana: 0603
Zohyzdněti, ěl, ění =
ohyzdným se státi, hässlich werden. D.
423658
Zohyžďovati Svazek: 5 Strana: 0603
Zohyžďovati, vz Zohyzditi.
423659
Zoch Svazek: 5 Strana: 0603
Zoch, a, m., os. jm. Šd.
423660
Zoch Svazek: 9 Strana: 0410
Zoch Ctiboh, spis., nar. 1815. Vz Vlč. Lit. slov. I. 180., 278. —
Z. Ivan. Vz ib 278.
423661
Zochabělý Svazek: 5 Strana: 0603
Zochabělý, lappicht, schlapp. D.
423662
Zochaběti Svazek: 5 Strana: 0603
Zochaběti, vz Ochabnouti.
423663
Zochabiti Svazek: 5 Strana: 0603
Zochabiti, il, en, ení;
zochabovati =
ochablým učiniti, schlapp machen. —
co. Rostl. —
Z. =
zapomenouti, nechati. Na Slov. Plk. Keď verbujú, budú brať! Dajú koňa i šaty, i klobúčik rohatý, a do ruky karabín, už ťa, milá, zachabím; zostaň, milá, komu chceš, už ty moja nebudeš. Mt. S. I. 37., Sl.
spv. III. 90. Vábil si mne, vábil, pokuds mne nezvábil a jak si mne zvábil, tak si mne zochabil. Koll. Zp. II. 238. (509). Už ťa ja, má milá, už ťa ja zochabím. Sb. sl. ps. II. 1. 120. --
koho kde. Zochabím ce (tě)
na slobodze, jako tu rybečku v bystrej vodze. Sl. ps. 152.
423664
Zochabnouti Svazek: 5 Strana: 0603
Zochabnouti, bnul a bl, utí =
ochablým se státi, schlapp werden. Puch.
423665
Zochabovati Svazek: 5 Strana: 0603
Zochabovati, vz Zochabiti.
423666
Zochotněti Svazek: 5 Strana: 0603
Zochotněti =
ochotným se státi, bereit- willig, willfährig werden. Us.
423667
Zochotniti Svazek: 5 Strana: 0603
Zochotniti,
zochotňovati =
ochotným uči- niti, bereitwillig, willfährig machen.
423668
Zochotňovati Svazek: 5 Strana: 0603
Zochotňovati, vz Zochotniti.
423669
Zochromiti Svazek: 5 Strana: 0603
Zochromiti, il, en, ení, zochromovati —
chromým učiniti, lähmen. —
koho. Pr. měst.
423670
Zochtábovati koho Svazek: 7 Strana: 1151
Zochtábovati koho =
ztlouci. U Kr. Hrad. Kšť.
423671
Zochvěti Svazek: 5 Strana: 0603
Zochvěti, ěl, ěn, ění, zastr. =
povzbuditi, wozu bewegen. Leg.
423672
Zochviti Svazek: 5 Strana: 0603
Zochviti, il, en, ení. —
se =
zochvěti, instaurari. Bibl.
423673
Zoický Svazek: 5 Strana: 0603
Zoický z řeč. Z. či oživené útvary. Vz Stč. Zmp. 682.
423674
Zoisit Svazek: 10 Strana: 0537
Zoisit, u, m., nerost. Vz Mtc. 1903. 51., Vstnk. XI. 834.
423675
Zoizit Svazek: 5 Strana: 0603
Zoizit, u, m., nerost. Vz Bř. N. 173.
423676
Zoja Svazek: 5 Strana: 0603
Zoja (Hoja), e, f. =
Živa. Nav bola sí- dliskom duší nebohých, t. j. ktoré po smrti člověka následkom jeho cnostného a šlechet- ného života dostaly sa do neba, záležavšieho zo troch častí:
raju,
neba (v užšom smysle) a
navi, z nichžto každá nachádzala sa na osobitnej hore. Na prvej hore bývaly duše narodiť sa majúcich ľudí pod dozorom
priadky (Parky)
Boje a jej podriadených
Rojenic, Ha druhej Hore bývali bohovia a s nimi priadka Zo
ja čili
Hoja (Živa); na tretej bývaly cnostné duše zomrelých pod dozorem priadky
Noje čiii
Nynvy abo
Nyoly. Paul. Tóth. Slov. bájesl. I. 49.
423677
Zok Svazek: 5 Strana: 0604
Zok, a, m. =
sok. Gl. 387.
423678
Zokalec Svazek: 5 Strana: 0604
Zokalec = zákalec. Na Ostrav. Tč.
423679
Zokcidentalisovati se Svazek: 5 Strana: 0604
Zokcidentalisovati se, Sitten des West- landes annehmen, sich im Westland heimisch machen. Pal. Děj. V. 2. 8.
423680
Zokel Svazek: 7 Strana: 1151
Zokel, kle, m.
Zokle =
osekaná dřeva, z kterých se žleby a ryzny dělají. Němc. IV. 450.
423681
Zoklikovati Svazek: 5 Strana: 0604
Zoklikovati =
v okliky uvésti, krümmen. —
co: řeku. Příd. k Cyr.
423682
Zokluk Svazek: 9 Strana: 0410
Zok
luk, u, m. =
zátočina. Slez. Lor. 81. Sr. Zákluka.
423683
Zôkol Svazek: 5 Strana: 0604
Zôkol = vůkol. Slov. Phld. III. 437. Sú
z. otočení cudzími národy. Sl. let. III. 114.
423684
Zókolvókol Svazek: 5 Strana: 0604
Zókolvókol. Tam štvoro hvezdovaných uhľádať postav. Každá šest jasných rozkládá prez tela krídel, každá nad to plná aj z. i znútra je očí. Hol. 84.
423685
Zokor Svazek: 5 Strana: 0604
Zokor, a, m., aspalax zokor, krtomyš. Vz Frč. 388.
423686
Zokrouhlení Svazek: 5 Strana: 0604
Zokrouhlení, n. =
zakrouhlení, zkrou- hlení, die Abrundung, Arrondirung. Nz.
423687
Zokrouhlený Svazek: 5 Strana: 0604
Zokrouhlený; -
en,
a, o, abgerundet, ar- rondirt.
423688
Zokrouhliti Svazek: 5 Strana: 0604
Zokrouhliti, il, en, ení =
okroužliti, run- den, abrunden, arrondiren.—
co čím: prkno hoblíkem, pilou. Kružidlem z-lil to. BO. (Js. 44. 13.). —
co kam. Veliké kotouče
na obraz z. (vykresliti). Exc. — Vz Zakrou- hliti, Zkrouhliti.
423689
Zokrvaviti koho Svazek: 8 Strana: 0516
Zokrvaviti koho. 1418. List. fil. 1895. 221.
423690
Zol Svazek: 7 Strana: 1151
Zol, u, m. =
hrubší smeti, chamraď, dro- botina, děti (převzdívka). Brt. D. 301., 346. 3., BKn. II. 11.
423691
Zól Svazek: 8 Strana: 0516
Zól, u, m. =
sál. U Císařova. NZ. VI. 74.
423692
Zola Svazek: 9 Strana: 0410
Zola také = vyloužený popel. Slov. Zát. Př. 13a. Slez. Lor. 81.
423693
Zola Svazek: 10 Strana: 0537
Zola. Vylévala zoły. Slez. Vlasť I. 162. Sr. Zola II. Přisp. 410.
423694
Zoľa, y Svazek: 5 Strana: 0604
Zoľa, y
, f. Z. neočatá (nadávka ženským). Slov. Mt. S. I.
117., Dbš. Obyč. 45.
423695
Zolaz Svazek: 5 Strana: 0604
Zolaz, u, m. = descensus. Sl. let. II
24. Vz Zolazina.
423696
Zolazina Svazek: 5 Strana: 0604
Zolazina, y, f. =
zolaz. Sl. let. I. 217.
423697
Zoldán Svazek: 7 Strana: 1151
Zoldán babylonský. Ev. olom. 61.
423698
Zoldanek Svazek: 9 Strana: 0410
Zoldanek, nku, m. =
závdavek. Slez. Lor. 81.
423699
Zolec Svazek: 7 Strana: 1151
Zolec, lce, m., mola, zastr. Rozk.
423700
Zolejovatěti Svazek: 5 Strana: 0604
Zolejovatěti, öhlicht werden. Mandle zolejovatěly. Rost.
423701
Zoliak Svazek: 9 Strana: 0410
Zoliak, a, m. Z. neočatý (nadávka). Slov. Zát. Př 13. Sr. Zoľa.
423702
Zoliti se Svazek: 7 Strana: 1151
Zoliti se =
broditi se blátem, sněhem, im Koth, Schnee waten. Val. Vck., Slavč. 13.
423703
Zolity Svazek: 5 Strana: 0604
Zolity =
zálety. Na z. ke galance choditi. U Místka. Škd.
423704
Zollfrei Svazek: 5 Strana: 0604
Zollfrei. Die Gedanken sind z. Mysl cla nedává (neplatí). Prov. Ros.
423705
Zolna Svazek: 10 Strana: 0537
Zolna, y, f., potok na Slov. Sb. sl. 1902. 57.
423706
Zolotník Svazek: 5 Strana: 0604
Zolotník, u, m., Solotnik, rus. váha 1/3 lotu. Nz.
423707
Zolovatěti Svazek: 10 Strana: 0681
Zolovatěti. Šlapky jí z-ly. Zvon VI. 173. Vz Zolověti.
423708
Zolověnec Svazek: 7 Strana: 1151
Zolověnec, nce, m., Frischstück, n. Hř.
423709
Zolověti Svazek: 5 Strana: 0604
Zolověti, ěl, ění, zu Blei werden. Šm.
423710
Zolovica Svazek: 5 Strana: 0604
Zolovica, žolvica, e, f., die Schwester des Mannes. Slov. Ssk. Mužov brat pre ženu je dever, mužova sestra pre ženu je zolvica (rus. zolovka). Phld. III. 2. 201, 3. 251. Nemáš svokry, Nemáš ani len zolvice. Phld. V. 58. Dle Šb. Dial. také n Opavy. Cf.
yaXóo)c, Zelva, Želvica, Zolva.
423711
Zolovněti Svazek: 9 Strana: 0410
Zolovněti, ěl, ění. Nohy mu z-ly (s aly se těžkými)
. Br. St. 38.
423712
Zolva Svazek: 5 Strana: 0604
Zolva, y, f. =
zolvica. Slov. Ssk.
423713
Zolvica Svazek: 5 Strana: 0604
Zolvica, vz Zolovica.
423714
Zomacati Svazek: 5 Strana: 0604
Zomacati =
zomačkati, ganz berühren, befühlen.—
koho čím kde: kyjem
po hřbetě. Na Ostrav. Tč.
423715
Zomáčeti Svazek: 5 Strana: 0604
Zomáčeti, el, ení =
vše omočiti, alles eintauchen. —
co kde: ve vodě.
423716
Zomačkati Svazek: 5 Strana: 0604
Zomačkati, vz Zomacati.
423717
Zomakati co Svazek: 10 Strana: 0537
Zomakati co. Msn. Od. 295.
423718
Zomasta Svazek: 5 Strana: 0604
Zomasta, zámasta, y, f., etwas zum Schmie- ren. Máslo k chlebu na z-stu. Na Ostrav Tč.
423719
Zomdletí Svazek: 5 Strana: 0604
Zomdletí, zomdlievati, ermatten; ohmäch- tig werden. —
abs. Jaj! zkříkla mamička, sedlajte koníčka, jďte pre farára, zomdlieva Anička. Mt. S. I. 8. —
kde.
Na cestě zomdlel. Mor. Šd. — Vz
Zemdleti
423720
Zomejkati Svazek: 5 Strana: 0604
Zomejkati, vz Zomítati.
423721
Zomek Svazek: 10 Strana: 0537
Zomek, mku, m. =
zámek. Slov. Mš.
423722
Zoměť Svazek: 5 Strana: 0604
Zoměť, i, f. =
záměť, die Schneewehe. Na Ostrav. Tč.
Zomílati = vše omleti, alles mahlen, ab- mahlen.
— eo: všecko zrní z. Jg.
423723
Zomětat koho Svazek: 8 Strana: 0516
Zomětat koho =
vybiti mu. Zďár. Brt. D. II. 428.
423724
Zomírati Svazek: 5 Strana: 0604
Zomírati =
zmírati. Vz Zemříti.
423725
Zomítati Svazek: 5 Strana: 0604
Zomítati, alles bewerfen. —
co: celou zeď z. Us. —
koho s čím. To mne s tím čert zomítal (čerť mi nedal dobře dělati). Vz Zomýkati.
423726
Zomlieť Svazek: 5 Strana: 0604
Zomlieť =
semleti. —
jak. Viezol raz do mlyna raž na chleba z. Slov. Dbš. Sl. pov. III. 37. Išiel som do mlýna: Co robíte? Či mi tu pšeničku zomeliete? Nezomeliem, pytla nemám. Sb. sl. pies. II. 1. 73.
423727
Zomretí Svazek: 5 Strana: 0604
Zomretí =
zemříti. Na Slov.
423728
Zomretý Svazek: 5 Strana: 0604
Zomretý = zemřelý. Slov. Tak sme tu oba ležali vystretí, já mrúci, on z-tý. Lipa II. 371.
423729
Zomýkati Svazek: 5 Strana: 0604
Zomýkati = navésti, ponoukati, anspor- nen, verführen. —
koho s čím. Čert mne s tím zomejkal! Mor. Knrz. Cf. Zomítati.
423730
Zon Svazek: 5 Strana: 0604
Zon, u, m. =
zadina, zadní obilí, das Hintergetreide. Mám pět měřic viky a měřici toho zonu. Na mor. Val. Vck. —
Z. = sonus, der Schall. Slov. Zátur.
423731
Zona Svazek: 5 Strana: 0604
Zona, y, f.
= pleva z konopí, die Hanfspreu. Na vých. Mor. Brt. Z. = nedozralé, lehké proso; zkažené proso v kýstkách (klasích prosných). Na Hané. Bkř. Z. vůbec pleva, die Spreu. U Nezamysl. na Mor. Bkř. Cf. Zuna. —
Z., z řec. =
zemský pás, pásmo podnebné, die Zone. Nz. —
Z., y, m , osob. jm.
423732
Zona Svazek: 7 Strana: 1151
Zona. Mkl. Etym. 404. a.
423733
Zóna Svazek: 8 Strana: 0516
Zóna. Pomrvená sláma se přemlátí, aby nezůstaly zony =
zrnka v klasech. Jevíčko. Brt. D. II. 428.
423734
Zonačit Svazek: 7 Strana: 1151
Zonačit také =
pobiti; zamazati. Val. Brt. D
. 301.
423735
Zonačiti Svazek: 5 Strana: 0604
Zonačiti, il, en, ení;
zonačovati =
zjina-
čiti, ab-, verändern. Us. —
co. Šd., Vck
. — co. Ten všecko z-čil (přeměnil; pokazil). Na mor. Val. Vck. On mne z-čil =
pomluvil, verleumden. Ti ho zonačili (v pranici po- znamenali). U Vsetína. Vck. —
se (kdy). Jak se ten svět z-čil! Us. Zonačuje se (pře- tvařuje se), simuliren. Ten člověk po nemoci se zonačil. Us. Vck.
423736
Zonačovati Svazek: 5 Strana: 0604
Zonačovati, vz Zonačiti.
423737
Zonad Svazek: 10 Strana: 0537
Zonad =
odtamtud. Přiváděl je z. Msn. II. 173.
423738
Zondač Svazek: 8 Strana: 0516
Zondač, e, m. =
žiadač. Horn. Spišsko. Phľd. 1894. 296.
423739
Zondaný Svazek: 8 Strana: 0516
Zondaný, vz Zondati. Kub. Rol. 115.
423740
Zondati Svazek: 5 Strana: 0604
Zondati, zvondati, zundati =
utahati, upachtiti, zemdliti, abmatten, abmüden. —
koho čím: chůzí.
—jak. Z
. koho
do úmoru. Kyt. 1876. 47.
423741
Zonditi Svazek: 7 Strana: 1151
Zonditi =
pokaziti. Mor. Brt. D. 241.
423742
Zonec Svazek: 8 Strana: 0516
Zonec, nce, m. —
zóna. (3. dod.).
423743
Zonek Svazek: 5 Strana: 0604
Zonek, nka, m., os. jm
. Šd.
423744
Zoněměti Svazek: 10 Strana: 0537
Zoněměti, ěl, ění. Msn. Od. 103.
423745
Zongor, a Svazek: 5 Strana: 0604
Zongor,
a, m., os. jm. Šd.
423746
Zongr Svazek: 5 Strana: 0604
Zongr, a, m., Angern, v Rakousích. Pal. Děj. V. 1. 305.
423747
Zonknúť Svazek: 5 Strana: 0604
Zonknúť, knul a kl, ut, utí.
— co odkud. Aj podkovaná strega, keď sa už dos (dosť) sem a tam nabehala a zadechčala, zonkla zo seba kantár (zmykla). Slov. Mt. S. I. 77.
423748
Zooamelín, u Svazek: 5 Strana: 0604
Zooamelín, u
, m. = některé škrobové látky v tělech zvířecích. Vz S. N.
423749
Zoofyté Svazek: 5 Strana: 0604
Zoofyté, zoophyta, z řec: ostenokožci, hlísty, mořští polypové, nálevníci. Vz S. N.
423750
Zoofytolity, m Svazek: 5 Strana: 0604
Zoofytolity, m
. = zkameněliny zoofytů. S. N.
423751
Zoogenní Svazek: 8 Strana: 0516
Zoogenní hornina (původu živočišného). Ott. XL 612. b.
423752
Zoogeografie Svazek: 5 Strana: 0604
Zoogeografie, e, f., z řec.
= rozšíření živočišstva na povrchu zemském. Vz Stč. Zmp
. 827.
423753
Zoografický Svazek: 8 Strana: 0516
Zoografický. Z. říše, Krok 1892. 368., zjev. Stč. P. př. 29.
423754
Zoografie Svazek: 5 Strana: 0604
Zoografie, e, f., z řec. =
popis zvířat, zivočichopis, Zoographie. Nz.
423755
Zoochemický Svazek: 7 Strana: 1151
Zoochemický, zoochemisch. Z. analysa. Vz Ott. II. 244.
423756
Zoochemie Svazek: 5 Strana: 0604
Zoochemie, e, f. =
lučba zvířecí, nauka o ústrojných látkách těla zvířecího s ohledem na jich lučební vlastnosti a způsoby jich sloučenin jakož i s ohledem na vliv jejich, kterýmž se proměna látek v těle zvířecím působí. S. N.
423757
Zool gický Svazek: 5 Strana: 0605
Zool gický, zoologisch. Z. zahrady, ve kterých se přechovávají k účelům vědeckým rozličné druhy zvířat domácích i cizích. Vz více v S. N. Ten kůň je z-ké vydání svého pána (má též vlastnosti jako pán). Šml. ve Světz. 1881. 294.
423758
Zoolatrie Svazek: 5 Strana: 0605
Zoolatrie, e, f., z řec. = klanění se zví- řatům jako bohům.
423759
Zoolity Svazek: 5 Strana: 0605
Zoolity, m. = zkamenělé zbytky zvířat ve vrstvách zemských uložené. S. N.
423760
Zoolog Svazek: 5 Strana: 0605
Zoolog, a, m., z řec. =
znalec zoologie, der Zoolog Stč. Zmp. 689.
423761
Zoologie Svazek: 5 Strana: 0605
Zoologie, e, f., z řec. = jedna z věd pří- rodních, kteráž se zanáší vědeckým skou- máním veškeré zvířeny vůbec a jednotlivých zvířat zvlášť. Vz více v S. N. Z., nauka o zvířatech, zvěroznalství. Rk. Cf. Schd. II. 315.
423762
Zoologie Svazek: 9 Strana: 0410
Zoologie. Vz čes. literaturu o ní v Jub. IIb. 4—16.
423763
Zooplast Svazek: 5 Strana: 0605
Zooplast, a, m. =
výtvarce zvířat.
423764
Zoopsychologie Svazek: 10 Strana: 0537
Zoopsychologie, e, f., z řec. = studium duše zvířecí k pochopení duševních jevů člověka. Čad. 57.
423765
Zootechnie Svazek: 7 Strana: 1151
Zootechnie,
e, f. Vz Ott. II. 195.
423766
Zootechnika Svazek: 10 Strana: 0537
Zootechnika, y, f. Vz Krec. 21.
423767
Zootherapie Svazek: 5 Strana: 0605
Zootherapie, e, f. =
ošetřování, léčení zvířat.
423768
Zootomický Svazek: 7 Strana: 1151
Zootomický, vz Anatomický
423769
Zootomie Svazek: 5 Strana: 0605
Zootomie, e, f., vz Anatomie.
423770
Zopáčeň Svazek: 7 Strana: 1151
Zopáčeň, pulpitus, zastr. Pršp. 85. 35. V rj. zápočen. Ib.
423771
Zopáčiti Svazek: 5 Strana: 0605
Zopáčiti, il, en, ení = zobrátiti, umkehren, umstossen. Hdž. Rkp. —
co. Všecko z-čil. Us. Hanka.
423772
Zopáčiti Svazek: 8 Strana: 0499
Zopáčiti. Supplikaci svou z-čil sem k J. M. knížecí o propuštění mne z arrestu. Borb. 116.
423773
Zopačiti co Svazek: 8 Strana: 0516
Zopačiti co. Slez. NZ. IV. 315.
423774
Zopáchati Svazek: 5 Strana: 0605
Zopáchati =
zapáchati. —
čím: jalovcem. Ler.
423775
Zopak Svazek: 5 Strana: 0605
Zopak. Z. ruky = zpak ruky. Na již. Mor. Šd.
423776
Zopakovati co Svazek: 10 Strana: 0537
Zopakovati co, wierderholen. Müll. 30.
423777
Zopálati Svazek: 5 Strana: 0605
Zopálati =
vše
opálati, ausschwingen, durch Schwingen reinigen. Co se na jeho říčici dostane, umí z. Šd. —
co odkud. plévy
od pšenice z
. Smrž.
— co komu = omluviti, pomlouvati, durchhecheln. Kom.
423778
Zopálati koho Svazek: 7 Strana: 1151
Zopálati koho. Krnd. 34.
423779
Zopáliti Svazek: 5 Strana: 0605
Zopáliti, il, en, ení;
zopalovati = vše opáliti, alles versengen. —
co. Techn.
423780
Zopanovice Svazek: 5 Strana: 0605
Zopanovice či
Čepanovice, dle Budějo- vice, Zoppanz, ves u Písečné na Mor. Pl.
423781
Zopár Svazek: 5 Strana: 0605
Zopár =
s pár,
několik, einige. Práve som bola na tej slivke pred domom, chcela som vám k obedu z. ztriasť. Dbš. Sl pov. I 443. Nuž nech ešte priložia Maďari k ne- spravedlivosťam týmto z. podobných. Phld. III. 1. 71.
423782
Zopasek Svazek: 10 Strana: 0537
Zopasek, sku, m. Z-sky vést s duchy =
zápasy, potyčky. Slez. Vyhl. II. 304., Vyhl. Slz. 39.
423783
Zopasovati Svazek: 5 Strana: 0605
Zopasovati =
všeckny opásati, alles um- gürten. —
koho čím. Br.
423784
Zopät sa Svazek: 5 Strana: 0605
Zopät sa = vzpíti se. Slov. Sivky zo- päly sa a zabočily v ľavo. HVaj. BD. II. 148.
423785
Zopäť sa Svazek: 8 Strana: 0516
Zopäť sa. Baba sa zopäla (vzepřela) a provaz potrhala. Phľd. 1895. 327.
423786
Zopatrna Svazek: 5 Strana: 0605
Zopatrna si počínati, vorsichtig. Us.
423787
Zopatrnělý Svazek: 7 Strana: 1151
Zopatrnělý =
opatrným učiněný. Zkuše- nostmi z-lý. Gndl. I. 19.
423788
Zopatrněti Svazek: 8 Strana: 0516
Zopatrněti, ěl, ční = opatrným se státi. Světz. 1895. 559. a.
423789
Zopětovati Svazek: 10 Strana: 0537
Zopětovati, wiederholen —
co s kým. Šf. v Kroku I. a. 24.
423790
Zopchyňacka Svazek: 8 Strana: 0516
Zopchyňacka, y, f., vz Stánka (3. dod.).
423791
Zopiatý Svazek: 5 Strana: 0605
Zopiatý = sepiatý. Prosil zo z-týma ru- kama. Sb. sl. pies. II. 1
. 140.
423792
Zopičený Svazek: 5 Strana: 0605
Zopičený; -
en,
a,
o, verafft. Co z člo- věčenstva z-ho vyroste? Bdl.
423793
Zopičeti Svazek: 8 Strana: 0516
Zopičeti. Římské dámy hned z-ly (hned to napodobily). 1594. Zbrt. Tan. 159.
423794
Zopíchati Svazek: 5 Strana: 0605
Zopíchati, stampfen. —
co kde : ječmen
v stupách. V. Nebude on jinakší, by ho v stoupě zopíchal. Mus. Blázna bys v stoupě zopíchal, jiným nebude. Č. M. 20.
423795
Zopiti Svazek: 5 Strana: 0605
Zopiti,
zopíjeti se, sich betrinken. —
kdy. Viece se (
v neděli) zopíjejí, nežli v jiné dni. GR.
423796
Zopiti Svazek: 8 Strana: 0516
Zopiti. K GR. přidej: Nov. 179. 43.
423797
Zopláchnouti Svazek: 5 Strana: 0605
Zopláchnouti, chnul a chl, ut, utí, ab- spülen. —
co: nádobí. Us. Šd.
423798
Zoplaniti Svazek: 5 Strana: 0605
Zoplaniti, il, ěn, ění,
zoplanovati =
oplanem učiniti. Vz Oplan. Na Slov. Hrbň. Rkp V. H.
423799
Zóplata Svazek: 5 Strana: 0605
Zóplata, y, f. =
záplata, der Lohn. Jaká robota, taká zóplata. Na Ostrav. Tč.
423800
Zopoďáľ Svazek: 5 Strana: 0605
Zopoďáľ = opodál. Tam z. jich kráľ za- hlédne a dávných poznává krajanov. Hol. 70.
423801
Zopovy Svazek: 5 Strana: 0605
Zopovy, dle Dolany, Sopau, ves na Hlub- čicku v prus Slez. Šd.
423802
Zopozdilosť Svazek: 5 Strana: 0605
Zopozdilosť, i, f., die Verspätung.
423803
Zopozdilý Svazek: 5 Strana: 0605
Zopozdilý, verspätet.
423804
Zoppo Svazek: 5 Strana: 0605
Zoppo, v hud., it. =
kulhavě. Mlt. 123. Vz tam více.
423805
Zopravditi se Svazek: 5 Strana: 0605
Zopravditi se, il, ěn, ění,
zopravdovati se, sich Bewahrheiten, zur Wahrheit wer- den. Vždycky jsme o tom pochybovali, ale včil se ho z-lo. Mor. Šd. —
kdy. Slova ta vezdy při každých půrkách církve znova a znova se zopravďují. Sš. J. 200.
423806
Zopravdu Svazek: 5 Strana: 0605
Zopravdu =
opravdu. Slez. Šd.
423807
Zopravdy Svazek: 5 Strana: 0605
Zopravdy =
opravdu. U Opav. Pk.
423808
Zopraviti Svazek: 5 Strana: 0605
Zopraviti, il, en, ení;
zopravovati, vše opraviti, aus-, verbessern. —
co: zdi měst- ské, Flav., lodí, rybníky. V. —
co komu. Us. —
co čím. víno sirou. D. — Jg.
423809
Zopříti Svazek: 5 Strana: 0605
Zopříti, zopru, přel, en, ení =
opříti, anstämmen, anlehnen. —
co. Svoj dražiak lepšie zopre. Kyt. 1876. 25. (21.). —
se, sich widersetzen. Plác.
423810
Zopsiť sa Svazek: 5 Strana: 0605
Zopsiť sa =
zepsiti se, psem se státi, ein Hund werden. Zapľuvala mu triraz do očú hovoriac: Boh daj si sa zopsil; Aby z-la se, ako ona jemu urobila. Dbš. Sl. pov. VI. 78., 82.
423811
Zopsúť sa Svazek: 5 Strana: 0605
Zopsúť sa =
zepsouti, zepsovati, zkaziti se. Slov. Bolo, bolo, ale sa zapsulo. Mt. S. I. 104.
423812
Zopyr-us Svazek: 5 Strana: 0605
Zopyr-
us, a, m., známý Peršan za krále Daria Hystaspa. Vz více v S. N.
423813
-zor Svazek: 5 Strana: 0605
-zor,
ve složených: pozor, názor, vzor, koř.
zr (zříti). D.
423814
Zor Svazek: 5 Strana: 0605
Zor, u, m., obyč.
zvor, u, m. =
zorání, das Ackern. Kom. —
Z. =
role,
pole, das Feld, der Acker. Luka ide až po zor. Na Mor. Laš. Brt Kdo svých zorů neobstará, od takého jenom vara. Tč. Ženo, sbírej do komory. Chlape, hleď na svoje zory. Tč.—
Z. =
pohled, zření, der Blick. Dravci zor.
Phld. IV. 3. Jasný její zor perlovým pře-
téká mokem. Oml. Měsíčku, by bylo citného
ti zoru. Nrd. Na hosta pne jiskrnatý zor;
A jen časem vyplašený z. v malomocném
záští pod klobouku lemem kmitne; Snězte,
co zde váš vidí zor; Hrdopyšný z.; Řád
jesuitský má bystrý z. Cch. L. k. 9., Mch.
17., 23., 35., 99. —
Z. =
mohutnosť, kterou
zíráme nadsmyslné věci. Klc.
423815
Zor Svazek: 8 Strana: 0516
Zor (Zor? = žďár), pastviny na Frýdecku. Vz Věst. op. 1894. 20. —
Z. =
zorání. Role skutečného zoru dvanáct měřic. 1749. Mtc. 1896. 298.
423816
Zora Svazek: 5 Strana: 0605
Zora, y,
zořice, e, f., zastr. od zr — zříti.
Z. =
ranní záře, die Morgenröthe. Alx. V. v. 673. (HP. 17)., Rkk., Dal. Tak to? dí zora, zořice. Hdk. C. 196. Staňme, bratia, staňme hore, ako Kriváň v rannej zore. S. ps. Ej, spodobaly sa mi tie líčka červené bielym mliečkom, zorou červenou barvené; Keď som chodil k Dore, sviecaly mi zore; teraz chodím k Anci, sviecajú mi oči. Sl. spv. I. 8., VI. 213. So zorou ráno vstávať. Čjk. 122. Už zora ligotala sa na východe, už deň blížil sa; Ranná z. blado- růžovým dychom východ barvila; Život náš, život! žiara rannej zory po tisícvekej slavnej svitla noci. Lipa 323., 338., 346. Oči jasné ako zora, tvár biela ako ľalija, a v nej dve ruže červené ako karmazín. Mt. S. I. 93. Bol to za párik: šuhaj ako slnce a dievča ako zora! Dbš. Sl. pov. I. 429. Novohradskými už za horami zora bronieť započína. Sldk. 32. Hľa, hľa! vi- díte? pólnočnú dúhu? jak sa puká zorou Rána?; Nápis, jak z. blískavá. Btt.. Sp. 59., 69. Spí on už hluboko, oj, a z toho spania neprebudí ho už zlatá z. rannia. Chlpk. Sp. 117. Všetko tenkrát jása v bujarej prírode, všetko sa len teší v raňajšej zore. Ppk. I. 50. V Nový Siget bijú bez ustania, bez ustania útoky naň robia ode zory až do šerej noci. Č. Čt. 1. 148. Kade sa nad Ta- trou začne beleť zora, už bystrí valaši majú sa do hora. Zátur. Svetlo slnečnie volá sä rano zora, svit, večer žiara (zore zapálené, červánky), cez den jas, jag. Hdž. Čít. 151. V čas k ránu, keď požltkavým východom len slabá ešte zora hrala, vstal z loža cel- kom čulý, zdravý; Vyšiel oheň na horu, na horu, vyšlo slnce za zoru, za zoru. Oheň horu svecuje, svecuje, sluko zoru znecuje, znecuje. Phld. IV. 6., 467. —
Zory, pl. =
zora. Slov.
Na zorách = na úsvitě. D. A
s tou švarnou družinou chodí on po ho- rách pri slnci a mesiaci, pri hviezdach a zorách. Btt. Sp. 33.
— Z., časopis hospo- dářský v Pešti. Pokr. Pot. 296.
— Vz
Zoře.
423817
Zora Svazek: 7 Strana: 1151
Zora. Vz Mkl. Etym. 401. b., Mách. 42., 43 , 45., 47., 56.—58., 59.
423818
Zora Svazek: 9 Strana: 0410
Zora. Zore už znamenajú, vstaň! Zore večernie — jasno; z. zapálené — vietor. Zát. Př. 380b.
423819
Zorací Svazek: 5 Strana: 0606
Zorací = záříc
í. Z.
štít. Slov. Hol. 113.
423820
Zorana Svazek: 5 Strana: 0606
Zorana, y, f., os. jm. Šb. Lit. I
. 29.
423821
Zorání, n Svazek: 5 Strana: 0606
Zorání, n
., das Durchpflügen, Durch- ackern. Us. Z. úhoru. Mus. 1880. 510.
423822
Zoranina Svazek: 7 Strana: 1151
Zoranina, y, f. =
zorané pole. U Rokyc. Tč.
423823
Zoraný Svazek: 5 Strana: 0606
Zoraný; -
rán,
a,
o, durchgeackert, durch- gepflügt. Vz Zorati. Z. země. Jel. Rolí v nově zorané (novina). V. Orava, Orava, všecka si zoraná, orali ťa chlapci pri me- siačku v noci. Sb. sl. pies. II. 1. 135. V bot. = brázdičkami hlubšími n. mělčejšími n. různosměrými opatřený. Rst. 525. —
čím: čelo vráskami zorané. Troj., Jel. Brázdou z-ný. Rst. 525. Branami bránia (vláčí) role pluhom najprú z-né. Hdž. Šlb. 32. Celou na- šou odmenou tie jazvy, ktorými zorané líca naše. Zbr. Lžd. 195.
423824
Zorati Svazek: 5 Strana: 0606
Zorati (v obec. mluvě:
zvorati), zorá- vati =
oráním zdělati, pflügen, ackern, auf- ackern, bepflügen, durchackern, durchpflü- gen. —
co: pole, Us., novinu (krojiti), V., úlehl. Dal. Kone napasciť, aj úhor zorať. Sl. ps. 37. Ach, milý Bože, což on tam zoře, nesě on koně štyry v sotoře. Brt. P. 146. Orie dievča s volkom jedným. Ešte brázdu nezorala, ej, mati na ňu zavolala: Ančúš, Ančúš, poďže domu. Sl. spv. III. 94. Svú roli jsi zoral a ne jinú (coitus). BN. —
kdy. Role, ješto dva voly
za den z-li. Bj. —
co komu. Cestu mi zoral. Půh. 347.—
jak: pole po jednom záhonku. Brt. P. 150. Zvoral jsem, tatíčku, ale málo, že se mně rádylko polámalo. Sš. P. 535. —
co kým: pole voly. Er. P. 412.
423825
Zorav Svazek: 5 Strana: 0606
Zorav, a, m. =
jeřáb, der Kranich. V. Z. obecný, grus cynerea. Vz Frč. 347.
423826
Zorav Svazek: 7 Strana: 1151
Zorav. Cf. Brm. II. 3. 414.—419.
423827
Zorav Svazek: 9 Strana: 0410
Zorav, a, m. Vz Šír IV. 16.
423828
Zorava Svazek: 5 Strana: 0606
Zorava, y, f., os. jm. Pal. Rdh. I. 128.
423829
Zorávati Svazek: 5 Strana: 0606
Zorávati, vz Zorati.
423830
Zorba Svazek: 5 Strana: 0606
Zorba, y, f. (ze
zříti), die Optik. Slov. Phld. II
. 3. 99.
423831
Zorbár Svazek: 5 Strana: 0606
Zorbár, a, m., der Optiker. Slov. Ssk. Vz Zorba, Zorník.
423832
2. Zore Svazek: 7 Strana: 1151
2.
Zore = zorí, rozbřeskuje se. Uh. Brt. D. 301.
423833
Zorebný Svazek: 5 Strana: 0606
Zorebný, optisch, zur Optik gehörig, die Optik betreffend. Šd. Vz Zorba.
423834
Zorec Svazek: 5 Strana: 0606
Zorec, rce, m.
= zříč, der Seher. Šd.
423835
Zorena Svazek: 5 Strana: 0606
Zorena, y, f.=
kráva velmi červená (při- palistá). Mor. Brt.
423836
Zorenka Svazek: 5 Strana: 0606
Zorenka, y, f., zdrobnělé: zora. Žalo- stivá kukulienka, zasmej sa! Mrákavou krytá zorenka, zardej sa! Vaj. Tat. a mor. 18.
423837
Zorganisovaný Svazek: 5 Strana: 0606
Zorganisovaný; -
án,
a, o, organisirt. —
jak. bpolečnosť
ve stát z-ná. Kaizl. 130.
423838
Zorganisovati Svazek: 5 Strana: 0606
Zorganisovati, organisiren. —
co (jak). Sv. Prokop slovanské mnichy rozptýleně žijící z-val. Km. 1884.
423839
Zorica Svazek: 5 Strana: 0606
Zorica, e, f. =
zornice. Oj, vyďubaly orlici bieluškej kaňúri oka zornicu zoricu. Sldk. 231.
423840
Zorič Svazek: 5 Strana: 0606
Zorič, e, m., os. jm. Šd.
423841
Zorievať Svazek: 5 Strana: 0606
Zorievať =
svítati. Slov. Vz Zořiti.
423842
Zorilla Svazek: 7 Strana: 1152
Zorilla, y, f. =
jihoafrický tchoř, rhab- dogale mustelina. Hlb. 1. 37., II. 352., 490.
423843
Zorista Svazek: 10 Strana: 0537
Zorista, y, f., přívrženec listu Zora. Čch. Kv. 174.
423844
Zoristý Svazek: 7 Strana: 1152
Zoristý, cf. Zora. Na z-stých krýdlach sa spúšťa.
423845
Zorivosť Svazek: 5 Strana: 0607
Zorivosť, i, f. =
zuřivosť. Na Slov. Bern.
423846
Zorivý Svazek: 5 Strana: 0607
Zorivý =
zuřivý. Na Slov. Bern.
423847
Zorja Svazek: 7 Strana: 1152
Zorja, e, f., vz Zora, Mkl. Etym. 401. b.
423848
Zorka Svazek: 5 Strana: 0607
Zorka, y, f., os. jm. Pal. Rdh. I. 128.
423849
Zorkovce Svazek: 7 Strana: 1152
Zorkovce, pl., obec v Turci. Phľd. XII. 158.
423850
Zorkovice Svazek: 5 Strana: 0607
Zorkovice, dle Budějovice, Zorkowitz, ves u Strakonic.
423851
Zorky Svazek: 5 Strana: 0607
Zorky, pl., f. =
výzvědy, tajné ohledání, ozorky, Heimliche Kundschaft. Poslal ho na zorky (ozorky). Mor. Val. Vck.
423852
Zorleti Svazek: 5 Strana: 0607
Zorleti, el, ení =
orlem se státi, ein Adler werden —
kde. Na orlím hnízdě i sova zorlí. Č. M. 324.
423853
Zorně Svazek: 5 Strana: 0607
Zorně =
pozorně, aufmerksam. Pl.
423854
Zorné Svazek: 5 Strana: 0607
Zorné, ého, n., protiva věcného (Gegen - satz des Realen), das Ideale. Klc.
423855
Zornělý Svazek: 5 Strana: 0607
Zornělý (von selbst) urbar geworden. Nz.
423856
Zorněný Svazek: 5 Strana: 0607
Zorněný; -
ěn,
a, o, urbar gemacht, Nz.
423857
Zorněti Svazek: 5 Strana: 0607
Zorněti, ěl, ění, urbar werden. Nz.
423858
Zorní Svazek: 5 Strana: 0607
Zorní =
ranní, jitřní, Morgen-. Z. jas- nosť, Troj., světlosť, St skl., záře. Zlob. Z. hvězda, Troj., Alx. BM. v. 29. (HP. 81.), užovka, coluber aurora, die Augenschlange. Sl. les. Od vzchoda zornieho (ab ascensu aurorae), poňaž nevyjdú hvězdy. BO.
423859
Zorní Svazek: 7 Strana: 1152
Zorní hodina. Kar. 21.
423860
Zornice Svazek: 5 Strana: 0607
Zornice, e, f. =
zřítelnice, zornička. Us. Šd. —
Z. =
zornička, jitřenka hvězda. Ta jasná hviezda, čo ju vídame hned ráno na východe, hned večer na západe. Keď ju vidíme ráno, voláme ju zornicou, keď ju vidíme večer, volame ju večernicou. Hdž. Čit. 150. Ukoristil i Turkyňu, pravú krá- savicu, dcéru bega tureckého, krásnu sťa zornicu. Ppk. I.122. Nuž nemáme bohatierov ? A čo tá svätica? Ona skvie sa nám z blan- kytu sťa ranná zornica. Ppk. L 224. — V z
Zornička.
423861
Zornice Svazek: 7 Strana: 1152
Zornice =
zorná čára, Visirlinie, f. Šd.
423862
Zornice Svazek: 8 Strana: 0516
Zornice, Nepravidelnost z-ce, dyscoria; štěrbinovitá z., coresthenosis; mimo ústřední z., ectopia pupiltae. Ott. VII. 123. Nehybnosť z-ce, immobilitas pupillaris; rozšíření z-ce, mydriasis; zúžení z-ce, myosis. Ib. 125.
423863
Zornice Svazek: 10 Strana: 0537
Zornice, e, f. Uzavřená z, synicesis, Pu- pillenverschliessung. Ktt.
423864
Zornicový Svazek: 7 Strana: 1152
Zornicový, pupillaris, Pupillen-. Z. kraj, příznak.
423865
Zornička Svazek: 5 Strana: 0607
Zornička, y, f
. = zornice, zřítelnice, pa- nenka, dle Pupille. Z. mimostřední, corec- topia; zúžení z-ky, myosis, corestenoma, utvoření z-ky, coremorphosis, ektopie z-ky, corectopia, rozšíření z-ky, mydriasis. Schb., Nz. lk. —
Z. =
zornice, hvězda, jitřenka, der Morgenstern. Vysoko z., nad kostelem hvězda Sl. ps. 23. Večerná z. mihotala sa už na pade ponáhlajúc sa za ligotným slncom. Lipa 299. Z. na obzore ligoce sa mu mali ká. Kyt. 1876. 30. —
Z. =
ranní záře,
zoře, div Morgenröthe. Než zornička vyjde. Němc. Už prvá z. vychodí. Dbš. Obyč 54. Vydriapala sa teda na jeden vy- soký strom a tam čakala z-ku. Dbř. Sl. pov. I. 51.
423866
Zornička Svazek: 7 Strana: 1152
Zornička, Pupille. Zarostění z-ky, atresia pupillae.
423867
Zornička Svazek: 10 Strana: 0537
Zornička, y, f. Trvalé stažení z-čky kře- čové, myosis spastica; umělé utvoření z-čky, umělá z., coremorphosis; více z-ček v jedné duhovce, polycoria (mnohozorničí). Ktt
423868
Zorničkový Svazek: 5 Strana: 0607
Zorničkový, pupillaris, Pupillar-. Z. blána. Nz. lk.
423869
Zorničný Svazek: 5 Strana: 0607
Zorničný =
od zornice, Morgenröthe-. Keď žiara z-čná na horách zasvieti, roz- lúčime sa s nášmi hviezdami. Syt. Táb. 46.
423870
Zorník Svazek: 5 Strana: 0607
Zorník, a, m., der Optiker. Cf. Zorbár.
423871
Zorniti Svazek: 5 Strana: 0607
Zorniti, il, ěn, ění, urbar machen. —
co: zemi (ornou učiniti). Nz.
423872
Zornka Svazek: 5 Strana: 0607
Zornka, y, f., zornia, rostl. vikvovitá. Rostl. I. 230. a.
423873
Zorný Svazek: 5 Strana: 0607
Zorný, Gesichts-, Seh-. Z. pole, prostor, das Gesichtsfeld, osa, úhel. Nz., ZČ. I. 31., Sté. Zem. 102., Dk. P. 59., Mj., Jrl. 402., 426. Z. paprsek, der Sehstrahl. Jrl. 422. Z. pole dalekohledu. ZČ. Z. pole čočky. Mj 280. Z. sklo. Wld. Z. skla (skleněná kukátka, Glasaugen, Schaugläser) zasazena jsou do přední stěny kotlu varního, aby vařič viděl do vnitřku kotlu. KP. V. 109. Z. přímka, der Gesichtsstrahl
. — Z. = o
d zory, Morgenröthe-. Z. ruměnec. Kyt. 1876.8. Tam teda pokľaknuv na pobožných stále sa meškal modlitbách, dokavád zorná nevychádzala žára. Hol. 9. Láska nebeská je vetrík juha, duše sú strunky srieborné, rám tých strún pekná več- nosti dúha, blesky strún, blesky sú zorné. Sldk. 345
. — Z. = názorný, zračný, zra- čitý, anschaulich. Nz.
423874
Zorný Svazek: 10 Strana: 0537
Zorný. Slepota v polovici z-ho pole, hemianopia. Ktt. —
Z. =
zírající. —
kam. K nebi zorná chýše. Mark.
423875
Zoroastr Svazek: 5 Strana: 0607
Zoroastr, a, m. =
mudrc v staré Persii, asi 600 r. př. Kr. Vz více v S. N.
423876
Zorobahel Svazek: 9 Strana: 0410
Zorobahel, e; nč. gt. -e i -a. Gb. H. ml. III. 1. 79.
423877
Zorolub Svazek: 5 Strana: 0607
Zorolub, a, m., os. jm. V tom ražnú Z. strelu do Privinovca zamírí. Hol. 148.
423878
Zorožarie Svazek: 5 Strana: 0607
Zorožarie, f., die Gluth der Morgen- röthe. Jasajúce sa v z. jasnej. Lipa. 345.
423879
Zortelovati koho Svazek: 8 Strana: 0516
Zortelovati koho, aburtheilen. Světz. 1894. .309. c.
423880
Zoruba Svazek: 9 Strana: 0410
Zoruba, y, f. =
plot okolo pole. Slez. Lor. 81.
423881
Zorvák Svazek: 5 Strana: 0607
Zorvák, u, m., čes. tanec. Škd. exc.
423882
Zoř Svazek: 5 Strana: 0605
Zoř, i, f., vz Zoře.
423883
Zoře Svazek: 5 Strana: 0606
Zoře (zastr.
zůře,
zořie), e, f.,
zoř, i, f. =
ranní záře, jitřenka, na Slov.
zornička, aurora, die Morgenröthe. Výb. I. 525., 1073. 19., 1106. I, Dal., St. skl., Kat. Z. od zr (ve zříti. Gb. Hl. 146.). Zořie, zuořie, aurora. Bibl. Ráno v zorzie. Ž wit. 45. 6. Za jutra u pravé zoře by Čech sám sedm na tej hoře. Dal. Jir. 7.
Zoře brává se ve strčes. v pluralu. Gb. v Listech filol. IX. 299. Ty si skoval zorzie, fabricatus es au- roram. Z. klem. 73. 16. Zoři ukázal jejie miesto. BO. A jakž brzo vznide zoře. Kat. 866. Vzcházie jako zořie, quasi aurora. BO. Červánková z. Osv. VI. 595. Nebudem ja viac vyzerať, či skoro vyndú zore. Mt. S. I. 29. Když zoře vzchodila, tu se panna narodila. Sv. Mař. v. 264. Hore, hore — už sú zore (vstávejte, už svítá)! Zátur. Zprostřechu hlas až před zoře. Alx. Slunce vzchodí v zoře. Alx. Jitřní zoře. D. Vz Zobuditi. Již zuořie vzchodí. BO. Jako světlo zuořie, když slunce vzchodí, bez oblakóv se stkví, a jako dštěm rodí se všeliké býlé z země. Bj. —
Z., zastar. a
na Slov. =
den- nice, der Morgenstern. Troj. Ty jsi stvořil zorzyu. Z. wit. 73. 16. —
Z. =
večerní hudba vojenská, der Zapfenstreich, rus. D. — Vz
Zora.
423884
1. Zoře Svazek: 7 Strana: 1151
1.
Zoře. Dívka krásná jako z.
Marg. v. 89 Cf. Jir. Mor. 59. a
.
423885
Zoře Svazek: 8 Strana: 0516
Zoře. O pův. cf. Gb. H. ml. I. 80.
423886
Zořek Svazek: 7 Strana: 1152
Zořek, u, m., Eous, zastr. Rozk., Pršp. 80. Cf. Zozřel (dod.).
423887
Zořel Svazek: 10 Strana: 0537
Zořel, eous, Rozk. P. 149., exus. Rozk. R. 53. Sr. Zořek.
423888
Zořeláč Svazek: 5 Strana: 0606
Zořeláč, e, m., echites, zastr. Rozk.
423889
Zořena Svazek: 5 Strana: 0606
Zořena, y, f., os. jm. Pal. Rdh. I. 128., Phld. 170.,
866.
423890
Zořešení Svazek: 5 Strana: 0606
Zořešení, n.
, die nussartige Verände- rung, Rst. 525.
423891
Zořešeti Svazek: 5 Strana: 0606
Zořešeti, el, ení, zur Nuss werden, nuss- artig sich verändern.
423892
Zořice Svazek: 7 Strana: 1152
Zořice, e, f., Morgenstern, m., Venus, f. Rk.
423893
Zořička Svazek: 5 Strana: 0606
Zořička, y, f. =
malá zora. O pól noci pojdě, na zoričkách přijdě, ještě moju milú na postielce najdě. Sl. ps. Šf. II. 110. Mr- kajte, mrkajte! mé milé mrkanie! mé milé tri večernie Zoričky, Krista pána sestričky! Idzte vy na mého milého, osúdenca oprav- dového, keby on bol za horámi, za vodámi, za zelenými mrežámi: aby sa mohel cez tie hory preválať, cez tie vody preplávať, cez tie mreže prelámať a za mnou sa ponáhlať. Za mým menom, za mým telom, za mými šatámi, za mými patámi, za tým naším všet- kým domom (zaříkání). Slov. Phld. IV. 48.
423894
Zóřiosťv Svazek: 9 Strana: 0410
Zóřiosťv
..
zuřivosť =
vztek;
přísnosť, vážnost Grimm, Wuth; Strenge, Ernst Krok 1897
. 134., 135., Kuhn's Zeitschr. für vergl. Sprachf. 1898. 597., 598.
423895
Zořiti Svazek: 5 Strana: 0606
Zořiti, il, en, ení, factitivum slovesa
zříti, bewirken, dass etwas gesehen werde: facti- tivum slovesa
zráti, zur Reife bringen. Cf. Szořiti a ilyr. uzoriti, maturare. Č. —
čím. Veľkým okom zorím jasne. Slov. Zátur. —
se. Zořiti se, Tag werden, tagen. Zoří se = zoře počíná svítiti. Na Slov. Už sä zorí, už sa zore (aurora est). Hdž. Čít. 133. Este sa len zorí, už k hore, do hory štyry duše honia turecké potvóry. Sl. spv. III. 111. Zora sa Zora, dňa nového družica. Sldk. 588. Keď sa počalo zorievať, išiou som od neho. Koll. Zp II. 319. Zorí sa zora, pur- purovo blčí, Tatra hromami, more búrou zhučí. Vaj. Tat. a mor. 168
423896
Zóřiti Svazek: 9 Strana: 0410
Zóřiti, ereifern, in Hitze bringen, auf- bringen, reizen. Vz Prk. v Kuhn's Zeitschrift für vergl. Sprachf. 1898. 597
423897
Zóřiv Svazek: 9 Strana: 0410
Zóřiv, nč. zuřiv =
zralý, vl. zralým činící. Krok 1897. 134., 135., Prk. v Knhn's Zeitschr. fúr vergl. Sprachf. 1898 597., 598.
423898
Zóřivý Svazek: 5 Strana: 0607
Zóřivý =
opravdový, přísný, ernsthaft, Výb. I. 348., vážné mysli. Jir. Josef opět zóřivě (jiný rkp.
horlivě) vzhledl na deset bratří; Postrašil je tvrdú řečí a zóřivú tváří hledě na ně. Živ. Josefa. Mus. 1862. 222., 225.
423899
Zořivý Svazek: 7 Strana: 1152
Zořivý. O původu vz Krok 1887. 259. — Výb. I. 343., Mus. 1884. 280., Jos 18., 19., 22., 221. Člověk matorný a z-vý, ernst. Výb. I.
348.
423900
Zóřivý Svazek: 8 Strana: 0516
Zóřivý, strč., maturus, pošinuto v alacer a dále ve furibundus. Vz Gb. H. ml. I. 246., Zůřivý.
423901
Zořklivěti si co Svazek: 8 Strana: 0516
Zořklivěti si co místo:
zoškliviti si co, š v ř. Gb. H. ml. I. 513.
423902
Zořovka Svazek: 5 Strana: 0607
Zořovka, y, f. Z. bolehlavitá, pumpava, erodium cicutarium, schierlingsblätteriger Reiherschnabel, rostl. Vz Kk. 241.
423903
Zosaditi Svazek: 5 Strana: 0607
Zosaditi, vz Zosázeti.
423904
Zosáknouti Svazek: 5 Strana: 0607
Zosáknouti, knul a kl
, ut
, utí
, zosá-
kati =
cele osáknouti, hängen bleiben. Vz Osákati, Osáklý. —
kde. Aby jie věčně ze statku, kterýž jest při nie zosákl, nena- pomínali. Zap. měst. 1451.
423905
Zosázeti Svazek: 5 Strana: 0607
Zosázeti, el, en, ení;
zosazovati, zozsa- diti, il, zen, ení =
osaditi, alles besetzen. —
co čím: města svým lidem. Br. —
co, se kde. Ptolomeus zosazoval vojska
na stráži v každém městě. Br. Zosazovali se (volili obydlí) v té zemi. Plac, Plk. Hojné zá- . stupy do říše přijav v rozdílných je kra- jinách z-dil. Pal. Děj. I. 66.
Slované velmi časně v krajinách těch se zosazovali. Šf. II. 431. .
423906
Zosazovati Svazek: 5 Strana: 0607
Zosazovati, vz Zosázeti.
423907
Zosinavěti Svazek: 5 Strana: 0607
Zosinavěti =
zesinavěti, blau werden. —
komu. Tak ma uštipla, že mi až z-lo ra- meno. Zbr. Hry 46.
423908
Zoskutečniti Svazek: 5 Strana: 0607
Zoskutečniti, il, ěn, ění,
zoskutečňovati =
uskutečniti, bewerkstelligen. —
co. Ros.
423909
Zoslaběti Svazek: 5 Strana: 0607
Zoslaběti, ěl, ění, schwach werden.
423910
Zoslabiti Svazek: 5 Strana: 0607
Zoslabiti, il, en, ení, schwach machen, schwächen.
423911
Zoslabnutý Svazek: 5 Strana: 0607
Zoslabnutý =
sesláblý, schwach gewor- den. Slov. Phld. III. 358.
423912
Zoslovanštiti Svazek: 5 Strana: 0607
Zoslovanštiti =
seslovanštiti, slavisiren. Slov. —
koho. Sebä ale ani za mak z. něchcejú Phld. II. 3. 88.
423913
Zoslovatěti Svazek: 5 Strana: 0607
Zoslovatěti ěl, ěn, ení =
zhloupěti, ein Esel, dumm werden. D.
423914
Zosmeronásobiti Svazek: 5 Strana: 0608
Zosmeronásobiti, verachtfachen. —
co.
423915
Zosmožka Svazek: 5 Strana: 0608
Zosmožka, y, f. =
zásmažka, die Ein- brenn. Na Ostrav. Tč.
423916
Zosmradený. Z Svazek: 10 Strana: 0537
Zosmradený. Z. vajcia =
zasmrádlá. Mus. slov. VII. 54.
423917
Zosmrdený. Z Svazek: 10 Strana: 0537
Zosmrdený. Z. ryba (zasmrádlá). Slov. Phľd. XXI. 655.
423918
Zosmrdeť sa Svazek: 5 Strana: 0608
Zosmrdeť sa =
zasmradnouti. Vodám žitia nedá z. sa. Sldk. Mart. 18. Keby nie vietor, nuž by toto povetria, čo nám je tak treba na dýchania a žitia, sä zasmrdelo a zhnilo by. Hdž. Čít. 154.
423919
Zosňat Svazek: 5 Strana: 0608
Zosňat =
sníti,
sejm
outi, herabnehmen. Slov. —
koho odkud. Na skutku dal pán Janka
z kochu dolu z. Dbš. Sl. pov. IV. 52. Taký je, ako by ho z kríža zosňal (utrápený, po nemoci). Zátur.
423920
Zosňatý Svazek: 5 Strana: 0608
Zosňatý,
zosniatý =
sňatý, herabgenom- men. Vz Zosňať. Na Slov. Na nich zľudu zosňaté hodil on reťazy. Btt. Sp. 142.
423921
Zosniatý Svazek: 5 Strana: 0608
Zosniatý, vz Zosňatý.
423922
Zosnímnúť Svazek: 5 Strana: 0608
Zosnímnúť =
sníti. Vz. Zosňať. Slov. Zosnimte povrazok. Dbš. Sl. pov. I. 176.
423923
Zosnování Svazek: 5 Strana: 0608
Zosnování, n., vz Zosnovati.
423924
Zosnovaný Svazek: 5 Strana: 0608
Zosnovaný; -
án,
a,
o, vz Zosnovati. —
jak. Soustava od kněží
do podrobna z-ná. Lpř. Děj. I. 18. Dobře, chytře, obratně z-ný plán. Us. Pdl., Posp. —
kde. Vzpourou
v Čechách se strany Filippa z-nou viděl se přinucena opustiti Otu. Ddk. V. 29. —
odkud. To se stalo částečným
z Moravy z-ným pobouřením v Čechách. Ddk. V. 31. —
proti komu. Užitečnosť slídících psů seznali jsme při spiknutí z-ném proti Sobě- slavovi I. r. 1130. Ddk. IV. 229.
423925
Zosnovati Svazek: 5 Strana: 0608
Zosnovati,
sosnovati = splésti, zkartiti, weben, zusammenweben; zusammenspinnen, abkarten, anzetteln. —
co z čeho. Sal. —
co: řeč dlúhú (sosnovati). Troj. 195. b. Něco zlého 7. (splésti, učiniti). D. Z. spik- nutí. Šp. Sám tu vraždu z-val Msn. Or. 65. —
co kde (čím) Všecko
na světě my svú mocí zosnujem. Tkad. Dřív než jsem proslov
v mozku z-val, již hru jsem
započal. Shakesp. Tč. —
kdy.
Před ně- kolika roky z-val Ondřej II. manželský sňatek mezi Belou a Marií. Ddk. V. 122. Nespokojenci z-li hned
na počátku r. 1240. povstání. Ddk. V. 269. —
jak. Zlé činy, jež jsem tajně z-val, na jiné svezu těžkým břemenem. Shakesp. Tč. —
co na koho, proti komu, anlegen, anzetteln. Us Tč. — Cf. Zosnovaný.
423926
Zosnutí Svazek: 5 Strana: 0608
Zosnutí, n. =
zesnutí. Oltár z. blaž. p. Marie. Sl let. 1. 126.
423927
Zosobášiti se s kým Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobášiti se s kým, sich vermählen. Hneď sa aj z la s ním. DBš. Sl. pov. I. 229.
423928
Zosobělý Svazek: 10 Strana: 0537
Zosobělý. Zr. Čer. 49.
423929
Zosobení Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobení,
zosobování, n., die Personifi- kation. Vz Prosopopeia. Nz., Sš. I. 83., 84.
423930
Zosobení Svazek: 7 Strana: 1152
Zosobení. Vz Jg. Slnosť 68.
423931
Zosobenina Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobenina, y, f , die Personifikation. Lpř.
423932
Zosobený Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobený;
en,
a,
o, personificirt. Ústa z-né spravedlnosti. Sš. I. 109.
423933
Zosobitelka Svazek: 10 Strana: 0537
Zosobitelka. Morana, z. zimy a smrti. Dvoř. Mor. 9.
423934
Zosobiti Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobiti, il, en, ení;
zosobovati, sich etwas zueignen, sich anmassen. —
si co (přivlast- niti). Větší díl země sobě zosobili. V. — Plk. Chtíce vladařství sobě z. Dač. I. 31. Z. si koho =
ochočiti, osedlati. U Kvasin. —
kdy. Po letech potomci týchž poruční- kuov sami sobě ten statek zosobili dědičně. Dač. I. 118. —
jak. Filippus z-bil si
mocí svou království portugalské. Dač. I. 154. Vz předcház. —
Z., personificiren. Vz Zo- sobení. Nz. Město Kafarnaum se tu z-buje. Sš. I,. 62.
423935
Zosobiti si co kdy Svazek: 7 Strana: 1152
Zosobiti si co kdy. V té době mnohé obyčeje od Litvanů sobě zosobil, aneignen. Šf. Strž. II. 587.
423936
Zosobliviti Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobliviti, il, en, ení,
zosoblivovati =
osoblivým učiniti, individualisiren? Rostl. I. 160.
423937
Zosobna Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobna =
osobně, persönlich. Jak se nám všechněm a jednomu každému z. chovati sluší. Kom. Pán starejší a vážený z. Zátur. Vinš I. 29. Vieme my, že každý z. túžite, aby vaše dieťa k hanbe vám nebolo. Zátur. Vinš I. 35.
423938
Zosobnění Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobnění, n. =
zosobení, die Personi- fizirung. Jg., Tf. Slovo Rarach jest z. zlé moci přírodní. Ddk. I. 283. Věčný žid není nic jiného než z. celého židovského národu. Tč. exc. Představujeme-li si nějakou věc jako osobu, povstává personifikací či z. ku př. Závisť šilhavá. Hš. Sl. 141.
423939
Zosobněnosť Svazek: 7 Strana: 1152
Zosobněnosť, i, f. =
zosobnění. Dk. Aesth. 273.
423940
Zosobněný Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobněný; -
ěn,
a, o =
zosobený. Z-né pojmy. Lpř. Děj. I. 23. Ústa z-né či zoso- bené spravedlnosti. Sš. I. 109. Duše je dech z-ný; Parabola je jádrem svým vždy perso- nifikací, jelikož v ní jednající jen z-né pojmy jsou. Hš. Sl. 80., 142. —
kde. V první jizbě zosobněno a představeno jest boho- sloví. Koll. IV. 79.
423941
Zosobněti Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobněti, ěl, ění, personificirt werden. —
kde. V němž (ve zvolání tom) hlas ten z-bněl. Sš. J. 28.
423942
Zosobnilý Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobnilý = o sobě, o samotě jsoucí, einsam. Z. řeka. Krok.
423943
Zosobniti Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobniti, il, ěn, ění;
zosobňovati =
o sobě postaviti, od jiných odděliti, verein- zeln, individualisiren Jg. =
Z. =
vystaviti v osobě, vorstellen, personificiren. —
koho, co. C. A hřích co krále nějakého zosobňuje. Sš. I. 77. Obrazivosť lidu vše téměř z-la. Hš. Sl. 94. Tma se z-bňuje jako nějaká vra- hyně. Sš. J. 206. —
kde. V starých bozích brahma prý se z-bňoval. Lpř. Děj. I. 21. Již v starém zákoně nejednou zosobováno slovo boží
; Na a druhém místě hřích se zosobňuje; Tudy se písmo tu zosobňuje. Sš. J. 12., 148, III. 41.
423944
Zosobniti něco Svazek: 7 Strana: 1152
Zosobniti něco. Šf. III. 87.
423945
Zosobňovací Svazek: 7 Strana: 1152
Zosobňovací, personificirend. Dk. Poet. 141., 495. a j.
423946
Zosobňování Svazek: 7 Strana: 1152
Zosobňování, n. Vz Jg. Slnosť 68.
423947
Zosobování Svazek: 5 Strana: 0608
Zosobování, n., die Personificirung. Vz Zosobení. Prosopopoeia: zvěčnění či z. představ. Hš. Sl. 78.
423948
Zosohovať Svazek: 7 Strana: 1152
Zosohovať, vz Zosožiti. ZObz. XXII. 268.
423949
Zosožiti Svazek: 5 Strana: 0608
Zosožiti, il, en, ení =
zužitkovati, ver- werthen. Slov. —
co proč. Poznaj otravnie huby, kríky, rasty i škodné hmyzy, vody a marasti. Sbieraj si múdrosť, ako ich ky- nožiť, abo pre Boha a ľudí zosožiť. Hrbň. Rkp. Sp. st. D. —
jak. Starý Sloven pro Kristovu spásu verne dušu svoju zubožil, aby z marných dejín všeho času na věč- nosť ju slavnu zozožil. Hdž. Rkp.
423950
Zospúd Svazek: 8 Strana: 0516
Zospúd m. zespod. Us. Phľd. 1893. 371.
423951
Zosrienený Svazek: 7 Strana: 1152
Zosrienený, mit Grundeis überzogen. Slov. Jazerá sú z-né, ale nie zamrznuté. Orl. III. 238. Cf. Stříž.
423952
Zosrkať Svazek: 7 Strana: 1152
Zosrkať. Cf. Srkati. Šupnul dvermi slovka nerečúc, len zosrkajúc zrejme príkrosťou. Slov. Phľd. X. 125.
423953
Zóstalý Svazek: 5 Strana: 0608
Zóstalý, übrig geblieben; festbestimmt, festgesetzt. Gas a rok mezi nimi z-lý. Vš. Jir. 289.
423954
Zóstání Svazek: 5 Strana: 0608
Zóstání, n., das Verbleiben, die Bestim- mung. To viem, že žádným z-niem zemským, nálezem obecním žádným to změněno nenie. Vš. Jir. 429.
423955
Zostanoviti Svazek: 8 Strana: 0516
Zostanoviti. Na čemž by se společně zostanovili (zůstali). Arch. XV. 187.
423956
Zóstanu Svazek: 5 Strana: 0608
Zóstanu, zastr., vz Zůstati, Zůstaviti.
423957
Zostarati se Svazek: 5 Strana: 0608
Zostarati se =
zestarati se. Slov. Umreť chce, čo sa zostará. Sldk. 310. Nech sa rad- šej zostará ako vrba, ako bych ju dala za dákeho chuďasa. Chlpk. Dram. 1. 21. Už sa nevládze (starý Perun) držať vo stremeni, slabne rameno, duch sa zastarieva. Vaj. Tat. a mor. 112.
423958
Zostareť Svazek: 5 Strana: 0609
Zostareť = zestařeti, alt werden. Slov. Veľmi zostarel. Klčk. Zb. III. 117.
423959
Zóstati Svazek: 5 Strana: 0609
Zóstati, vz Zůstati.
423960
Zóstati Svazek: 10 Strana: 0537
Zóstati =
opustiti. Baw. Ar. v. 4860.
423961
Zóstatky Svazek: 5 Strana: 0609
Zóstatky, pl., m. =
ostatky. Svaté z. Hol. 204.
423962
Zóstávati Svazek: 5 Strana: 0609
Zóstávati, vz Zůstati.
423963
Zóstavení Svazek: 5 Strana: 0609
Zóstavení, n. =
zůstavení. Slov. Bern.
423964
Zóstavený Svazek: 5 Strana: 0609
Zóstavený =
zůstavený. Slov. Bern.
423965
Zóstaviti Svazek: 5 Strana: 0609
Zóstaviti =
zůstaviti. Slov. Bern. Ne- videl jsem spravedlného, by byl zóstaven. Št. Kn. š. 29. —
co: tele (odstaviti). U Místka. Mtl.
423966
Zóstavovati Svazek: 5 Strana: 0609
Zóstavovati, vz Zóstaviti.
423967
Zostejnení Svazek: 5 Strana: 0609
Zostejnení, n., die Angleichung. Slov. Ssk.
423968
Zoster Svazek: 5 Strana: 0609
Zoster, stra, m., mys v Attice.
423969
Zoster Svazek: 7 Strana: 1152
Zoster, u, m., herpes zoster, opar pá- sový. Vz Slov. zdrav.
423970
Zostěra Svazek: 5 Strana: 0609
Zostěra, y, f. =
zástěra mužská, die Mannsschürze. Chlopi majú z-ry, roby ka- sunky (kasanky). Na Ostrav. Tč. — Z. =
mořská tráva, das Seegras. Slov. Někde površie morské a najbližšie vrstvy hlbin jeho pokrýva hrubá plsť morskej trávy (pod učeným menom
zostera známej). Č. Čt. II. 316.
423972
Zostra Svazek: 5 Strana: 0609
Zostra, z ostra, scharf. Z. do něčeho se pustiti. Sá. Z. koně kovati, na někoho mlu- viti. Us. Tč. Ně tak panimamo z., budu jo (já) vaša něvěsta. Sš. P. 462.
423973
Zostrapatený Svazek: 8 Strana: 0516
Zostrapatený. Kôň z-ný
od potu. Phľd. 1895. 301.
423974
Zostrašeně Svazek: 5 Strana: 0609
Zostrašeně =
zestrašeně, ustrašeně, er- schrocken. Slov. Zatriasla sa a z. pozrela vôkol seba. Phld. IV. 196.
423975
Zostrašiti Svazek: 5 Strana: 0609
Zostrašiti, il, en, ení,
zostrašovati, ab- schrecken, erschrecken. —
se koho. Učeš pekne tvoje vlasy, že sa ťa kôň nezostraší. Slov. Zátur. (Sláv. 14.).
423976
Zostrojený Svazek: 5 Strana: 0609
Zostrojený; -
en,
a, o, geschmückt. Pro
tebja idú koče zostrojené. Sš. P. 148.
423977
Zostřéhati co Svazek: 5 Strana: 0609
Zostřéhati co =
ostříhati. Zžk. 16.
423978
Zostřelosť Svazek: 9 Strana: 0410
Zostřelosť piva =
fis. Fi-ch. Hosp 73.
423979
Zostřelý Svazek: 5 Strana: 0609
Zostřelý = ostrý, scharf, geschärft. Pro- lestací z. 1684.
423980
Zostřený Svazek: 5 Strana: 0609
Zostřený; -
en,
a,
o. vz Zostřiti. V bo- tan. = zakončitý. Z. louh, angeschärfte Aescher. Šp. —
čím. Vězení postem, samo- vazbou z-né. Us.
423981
Zostřeti Svazek: 5 Strana: 0609
Zostřeti, el, ení =
ostrým se státi, scharf werden. Hej, orličatá! ztvrdly vám zobáky, podrástly brká, pazúry zostrely. Syt. Táb. 194.
423982
Zostřiti Svazek: 5 Strana: 0609
Zostřiti, il, en, ení;
zostřovati, zostří- vati =
zaostřiti, přiostřiti, naostřiti, schär- fen, zuschärfen;
zvětšiti, ztužiti, verschär- fen. V. —
co: nůž, D., kosu, Us., zákon,
Kom., mužnosť vojska. Haj. Z. pec (vhoditi do ní otep suchého ruští nebo tříštěk, když je málo vytopena a již se péci má). U Kr. Hrad. Kšť. Z. (zrychliti) kroky. Vrch. Čelo své proti němu zbírá, nos zostřuje. BR. II. 22. b. Částice ta zostřuje otázku. Sš. L. 177. Z. zrak. Vrch. Myth. I. 206. Prežehnať sa, z. zrak, vysúkať rukávy, plece k plecu! bo deň tu — potný, no deň slávy! Phld. III. 476. —
kdy. Kosmas zostřil jenom výrazy
při líčeni německé církve v Če- chách. Km. 1884. —
co odkud. Z múdrých řečí zostříť vtip tvůj. Na mor. Tč. —
co komu: trest, pokutu. Kom. —
co čím. Příhodami lidé sobě rozum zostřují. Boč. Z. zákon proti něčemu novým opatřením. Lpř. Děj. I. 213. Tím zostřují se protivy společenské. Kaizl. 85. V rukou držívají práva městská i zřízení zemská, aby sobě jimi proti jiným jazyky zostřovali. Jir. Ves. č. 381. Prílišnosť lidské nepravosti právo milostivé přiesností zostřie. Vš. Jir. 289. —
co kde. Schopnosť k cítění krásy, již všelikým způsobem bysme u sebe
cho- vati a zostřovati měli. Koll. III. 319. —
se. Vítr se zostřil. Us.
423983
Zostřiti co čím Svazek: 7 Strana: 1152
Zostřiti co čím. Št. Kn. š. 185.
423984
Zostřívati Svazek: 5 Strana: 0609
Zostřívati, vz Zostřiti.
423985
Zostřovati Svazek: 5 Strana: 0609
Zostřovati, vz Zostřiti.
423986
Zostuditi Svazek: 5 Strana: 0609
Zostuditi, il, zen, ení,
zostouzeti, in Ver- schmach bringen, brandmarken, auf den Pran- ger stellen, Schande anthun, zu Schanden
bringen, verleiden, blamiren. —
koho, se. Tím se od strupů očistí a vrátí je na tu osobu, co jej z-la (která mu ostudu, strupy přičaro- vala). Kld. II. 328. —
čím. Tváře ohav- nými důlky z-la. Us. —
se s kým. Nerád
bych se s ním zostudil (zostouzel). Us. Dch. —
koho kde. Z-dil jej v očích všech
známých. Us. Pdl.
423987
Zostuditi koho Svazek: 7 Strana: 1152
Zostuditi koho. Pal. Rdh. III. 264.
423988
Zostúpiti Svazek: 5 Strana: 0609
Zostúpiti, il, ení =
sestoupiti, herab- steigen. Sviašteník prežehnal jich a náhle
zostúpil dolů. Slov. Lipa 253.
423989
Zostuzení Svazek: 5 Strana: 0609
Zostuzení, n., vz Zostuditi. Z. protiv- níka. Mus. 1880. 487. Ženská, která tako- vého prostředku k z. mužského užila, po- kládala se za čarodějnici. Kld. II. 328.
423990
Zosuchotati Svazek: 8 Strana: 0516
Zosuchotati =
zahustiti. Z-la sláma, Pbľd. XII. 206.
423991
Zosvěd Svazek: 7 Strana: 1152
Zosvěd, u, m , publicamen, zastr. Pršp. 82. 45.
423992
Zošarpavěť Svazek: 7 Strana: 1152
Zošarpavěť =
zbídněti. Slov. Phľd. VII. 269.
423993
Zoščídiť sa Svazek: 7 Strana: 1152
Zoščídiť sa =
vystřídati se. Za deň sa všeci z-díja. Val. Brt. D. 301. Cf. Čída.
423994
Zošedivelý Svazek: 5 Strana: 0609
Zošedivelý =
zešidivělý. Z. kabát. Zátur.
423995
Zošediveti Svazek: 5 Strana: 0609
Zošediveti, el, ení =
zešedivěti. Slo
v.
423996
Zošialeť Svazek: 5 Strana: 0609
Zošialeť, thöricht werden. Slov. Phld. IV
. 212.
423997
Zošialiť sa Svazek: 5 Strana: 0609
Zošialiť sa =
ošiditi se. Z-lil si sa. Mt. S. I. 117., Dbš Obyč. 44.
423998
Zoškareděti Svazek: 5 Strana: 0609
Zoškareděti, ěl, ění =
oškareděti. Ros.
423999
Zoškliený Svazek: 5 Strana: 0609
Zoškliený;
-en, a, o, vz Zoškliviti. Z. soused. Šf. II. 473.
424000
Zošklivělý Svazek: 5 Strana: 0609
Zošklivělý, ekelhaft, hässlich geworden. Gníd.